To, že Japonci sú blázni do rôznych televíznych súťaží a sú šialení urobiť čokoľvek, je dostatočne známe. Po internete kolujú tony videí z rôznych programov, v ktorých sa padá, skáče, vtesnáva do rôznych otvorov. Všetky majú jedného spoločného menovateľa – pre škodoradostného diváka sú smiešne a predstavujú vrchol blaha. No i v tejto záplave rôznych šou jedna vyčnieva. Takešiho hrad (originálny názov Fūun! Takeshi-jō) sa stal kultom a inšpiroval mnohé podobné relácie. Japonská televízia TBS ho začala vysielať v roku 1986 a vyrábal sa do roku 1989. V roku 2005 vzniklo špeciálne živé vydanie pri príležitosti 50. výročia vzniku TBS. Hlavnej úlohy kniežaťa Takešiho, ktorého pevnosť sa v každej epizóde pokúšala dobyť stovka kandidátov, sa ujal známy herec Takeši Kitano. 

Formát súťaže bol jednoduchý – prežijú len tí najlepší a najšikovnejší. Na začiatku čakala na stovku adeptov  (číslo nebolo fixne dané, väčšinou však do hry vstupovalo sto súťažiacich, najviac sa ich v jednej epizóde predstavilo 142) prvá prekážka, na ktorú sa postupovalo hromadne. Kto ju prekonal v časovom limite, postupoval do ďalších kôl. Tí, čo zostali v hre aj po prekonaní poslednej nástrahy, mali možnosť stretnúť sa v boji so samotným kniežaťom Takešim a dobyť jeho hrad. V celej histórii súťaže však tento posledný krok podarilo urobiť iba deviatim kandidátom, ktorí získali milión jenov. Šou sa nakrúcala na pozemku TBS v Jokohame v oblasti Midorijama, kde vznikli umelé jazerá a množstvo prekážok.

V priebehu súťaže sa na dráhe objavilo množstvo originálnych prekážok, ktorými sa neskôr inšpirovali aj tvorcovia Wipeout-u či Ninja Factoru. Pohyblivé valce nad vodnou hladinou, beh po vode cez kamene, prekonávanie bludiska, beh po obrovských kockách domina, vybíjaná s medicimbalom, ľudské kolky, rôzne šialené trate s prekážkami, beh do kopca a vyhýbanie sa obrovským umelohmotným balvanom – to je len malá časť toho, čo museli súťažiaci pri útoku na Takešiho hrad absolvovať, samozrejme, všetky úlohy im sťažovali Takešiho nohsledi. Producenti sa snažili disciplíny obmieňať a neustále vylepšovať, divácky najatraktívnejšie boli tie, kde kandidáti krkolomne padali. Šou si však získala množstvo fanúšikov aj vďaka irónii a humoru samotného Takešiho Kitana.