Ako psychicky zvládnete karanténu a sociálne odlúčenie? Pomôže vám TÁTO jedna vec!

Drvivá väčšina ľudí na Slovensku ostala doma v súvislosti so šíriacim sa koronavírusom. Naše životy získali iné tempo a viac-menej zo dňa na deň sme sa ocitli v úplne novej situácii.

Žiadne sociálne interakcie, žiadne kultúrne vyžitie, mnohí dokonca prišli o prácu. To všetko sú pre nás nové veci, ktoré v nás úplne prirodzene vyvolávajú nepríjemné pocity. Prečo sme zo spomalenia životného tempa taký nesvoji, keď sme sa doposiaľ sťažovali, že na nič nemáme čas? Dôvod je prostý. „Zmena, ktorá nastala, prišla veľmi rýchlo. Takmer zo dňa na deň. Nemali sme možno čas sa na to v plnej miere adaptovať. Cítime sa ako rýchlik, ktorý šiel plnou rýchlosťou a náhle prudko niekto zatiahol ručnú brzdu. Táto situácia ľudí vyrušila z ich stereotypov a z koľají, v ktorých sme možno boli aj uväznení. Zároveň sme museli vystúpiť z našej komfortnej zóny. Zaujímavé je, že pred epidémiou sa veľa ľudí, aj ku mne ako k psychiatrovi, chodilo sťažovať, akí sme preťažení, aký máme rýchly život, ako nestíhame, nemáme čas na rodinu. Napriek tomu tento životný štýl predstavoval pre nás komfortnú zónu. My sme v nej vlastne chceli byť. Táto situácia nás z toho vyhodila a posunula nás do inej dimenzie,“ vysvetľuje psychiatrička Soňa Belanská.

Korona Zdroj: Profimedia

​Podľa jej slov v nás táto situácia vyvoláva v prvom rade bezradnosť, pretože nevieme, čo máme robiť inak, keď sme všetko doteraz robili starým spôsobom. Nevieme, ako si máme zorganizovať život. Okrem toho cítime aj hnev, pretože táto zmena neprišla naším pričinením. Ruka v ruke s tým kráča aj istá frustrácia, keďže máme malú možnosť ovplyvniť sled udalostí. Pochopiteľne, cítime aj obavy a úzkosť z vírusu samotného, ako aj z toho, čo bude, keď toto všetko pominie. Či človek prežíva karanténu ťažšie alebo ľahšie závisí podľa Belanskej od mnohých faktorov. „Tí, ktorí to znášajú lepšie, sú možno ľudia, ktorí sa vedia rýchlejšie prispôsobiť zmenám. Sú flexibilnejší a dokážu si aj za týchto nových podmienok zariadiť svoj bežný deň – čo sa týka jeho náplne a štruktúry. Vedia si deň naplniť zmysluplne,“ hovorí ďalej Belanská. Ďalšími parametrami sú sklony k prežívaniu úzkosti. Kým niektorí ľudia sú citlivejší a labilnejší, iní sú pevnejší. Prízvukuje, že netreba zabúdať ani na to, v akých podmienkach žijeme. „Inak to prežíva početná rodina žijúca v malom byte ako niekto, kto žije v rodinnom dome so záhradou,“ pripomína. Dodáva, že aktuálna situácia viac praje introvertom, pre ktorých je byť sám so sebou životným štýlom, než extrovertom, ktorí k životu potrebujú spoločnosť ľudí.

Korona Zdroj: Profimedia

​Jedným z kľúčov k zvládnutiu tejto situácie môže byť podľa psychiatričky aj humor. Zachovať si nadhľad a vtip je podľa jej slov v zložitých obdobiach nesmierne dôležité. „Humor je vážna vec a treba si ho ponechať. Humor je určitý mechanizmus, zvládacia stratégia v záťažových situáciách. Je to jedna zo stratégií dospelého človeka a pomáha nám zvládať náročné situácie. Ja som za to, aby si ľudia preposielali obrázky, vtípky, pesničky, básničky a najlepšie hneď ráno, aby sme sa naladili. Zachovať si humor nám pomáha zachovať si dobrú náladu a dobrá nálada pomáha imunite,“ dodala.

redakcia / LF

redakcia / LF

Viac článkov od autora