Chcete mať bohatšiu úrodu a viac kvetín? Pri reze sa v záhrade držte TÝCHTO pravidiel!
Rezanie a strihanie stromov môže byť najmä pre začínajúcich záhradkárov tak trochu strašiakom. Ak nemáme dostatočné skúsenosti a vedomosti, pochopiteľne máme obavy, že niečo pokazíme a stromy či kríky nám vyhynú. Rezu sa však netreba obávať. Stačí ak sa budete držať základných pravidiel. Strihanie sa vykonáva ideálne buď na jeseň alebo na jar a to preto, lebo vtedy na konároch nie sú listy a tak vidíme veľmi presne, čo na strom patrí a čo nie. Odstrániť treba v prvom rade odumreté výhony, ale aj prehustené či na nevhodných miestach rastúce letorasty. Preč musia ísť aj tenké a slabé vetvičky. Tie totiž horšie prosperujú a sú náchylnejšie na napadnutie chorobami či škodcami. Koruny stromov sa tak presvetlia a do ich vnútra sa dostane viac svetla. Výsledkom bude nielen estetickejšie vyzerajúci strom, ale aj bohatšia úroda.
Základom dobrého rezu je mať vhodné náradie. Na strihanie používame iba ostré nožnice na to určené. Tupé nožnice by konárik rozstrapkali a bol by tak náchylnejší na choroby. Pri hrubších konároch môžeme použiť aj pílku. Veľké nožnice s dlhými rúčkami podľa odborníka Eduarda Jakubeka nie sú vhodné, pretože pri ich používaní nevidíme presne na konárový krúžok. Toto náradie radšej použite na strihanie už odstrihnutých konárov a vetiev na zemi. „Naporcované“ ich môžete hodiť do kompostéra alebo odložiť ako drevo na zimu. Ak drevo nepoužívate a kompostér nemáte, vyhoďte ich do nádoby na záhradný bioodpad.
Odstrihnuté konáre
Zdroj:
Profimedia
Pred samotným strihaním a rezaním si korunu stromu najprv dobre obhliadneme, aby sme videli, ktoré konáriky a vetvičky musia ísť preč. Odstraňujeme nielen suché a nadbytočné letorasty, ale aj konáriky napadnuté škodcami či chorobami. Pri mnohých z nich už totiž nepomôže žiadny postrek, iba odstránenie. Postrek má totiž obvykle iba preventívny charakter. Takýto rez napadnutých letorastov môžeme vykonať aj v priebehu vegetácie. Vetvičky odstraňujeme vždy až na konárový krúžok, to znamená, na mieste, kde prisadá výhon na starší konárik. Vždy teda striháme až pri báze a nevytvárame pahýľ. Ten by bol opäť náchylnejší na choroby. Ak chceme na ovocných stromoch dosiahnuť, aby sme v ďalších rokoch mali viac kvetov a neskôr aj plodov, zbaviť sa môžeme aj niektorých starších, menej rodiacich konárov. Naopak, nekrátime konáriky, na ktorých sú listové púčiky. Tie sa totiž v priebehu budúceho roka zmenia na kvetné púčiky. Ak je ale konár obsypaný väčším množstvom listových púčikov (približne 50 až 70), odstraňujeme ho. Toľko kvetov a následne plodov by strom neudržal. Ponechávame aj vetvičky, ktoré smerujú von z koruny, pretože tak bude bohatšia.
Zdroj:
Profimedia
