Navždy nás opustila legendárna Mária Kráľovičová: Pripomeňme si významné momenty jej života!
Smutnú správu priniesol ako prvý portál Štandard, ktorý uviedol, že nás herečka opustila v pondelok vo večerných hodinách. Úmrtie herečky potvrdila pre TASR aj tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková.
SND pripomenulo, že je popri Hane Meličkovej a Oľge Borodáčovej jednou z troch nositeliek titulu národná umelkyňa, ktoré od čias prezidenta Beneša za obdobie 44 rokov udelili vrcholní predstavitelia Československa slovenským herečkám.
Legendárna Mária Kráľovičová stvárnila desiatky významných postáv v klasickej aj v súčasnej slovenskej a svetovej dráme. Dokopy odohrala vyše štyristo divadelných, filmových a televíznych postáv a ešte dvojnásobok v rozhlase. Na doskách Slovenského národného divadla účinkovala nepretržite krásnych 74 rokov. Na javisku bola kráľovnou aj intelektuálkou. Bola Oféliou, Júliou, svätou Janou či Marilyn Monroe. Osudnou sa jej ale stala Sládkovičova Marína.
Zdroj:
SITA
Prvá slovenská televízna herečka
Mária Kráľovičová bola prvou slovenskou televíznou herečkou. V roku 1957 ju režisér Ján Roháč obsadil spolu s Elom Romančíkom do inscenácie Do videnia, Lucienne!, ktorá odštartovala sériu nezabudnuteľných televíznych pondelkov.
V televízii dostala Mária Kráľovičová množstvo ďalších hereckých príležitostí. Účinkovala v snímkach Cid (1973), Buddenbrookovci (1974), Americká tragédia (1976), Louis Pasteur (1977), Višňový sad (1979) alebo Tiene v raji (1986).
Na filmovom plátne debutovala postavou Uľky Bujnovej v Bielikovom filme Priehrada (1950), neskôr si zahrala v detektívke Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil (1959), v kultovej komédii Skalní v ofsajde (1960), v psychologickej dráme Ivanov (1963) či v dráme Veľké šťastie (2006).
Zdroj:
Profimedia
Prvá recitátorka, ktorá reprezentovala slovenskú poéziu na troch kontinentoch
Mária Kráľovičová sa stala prvou recitátorkou, ktorá prezentovala slovenskú poéziu na troch kontinentoch. Napríklad v roku 1958 na svetovej výstave Expo v Bruseli a v roku 1967 na výstave Expo v Montreale.
V roku 2002 jej prezident udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a o desať rokov neskôr dostala Medailu prezidenta SR. Je nositeľkou ocenenia Zlatého krokodíla, Krištáľového krídla, má svoju tabuľku na chodníku slávy v Bratislave a v rámci odovzdávania ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) ju v roku 2006 uviedli do Siene slávy. Na svojom konte má ešte mnoho ďalších, významných ocenení.
Zdroj:
Profimedia
Od predavačky až na dosky, ktoré znamenajú svet
Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 v obci Čáry na Záhorí. Keď mala 15 rokov, odišla za prácou do Bratislavy. Začínala ako holička a neskôr sa zamestnala ako predavačka v obchode s odevmi či v sklade na výdaj balov papiera. Na hereckom konkurze uspela už ako osemnásťročná. V tom čase očarila aj jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadelníctva, herca, režiséra a pedagóga Andreja Bagara.
Svoju hereckú kariéru začala v auguste 1945 v Slovenskom komornom divadle v Martine, kde účinkovala dve sezóny, počas ktorých odohrala štrnásť titulov. Hneď v prvej sezóne získala v roku 1946 na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone.
V rokoch 1947 až 1950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ale už od 1. januára 1948 sa stala členkou SND, kde pôsobila nepretržite 74 rokov až do 1. januára 2022. Veľkou hviezdou sa stala v novembri 1948, keď ju Jozef Budský obsadil do zdramatizovanej Sládkovičovej Maríny. Moderný javiskový tvar tohto predstavenia obrazov, svetla a veršov bol neskôr označovaný za inscenáciu storočia, ktorá bola ale istá čas zakázaná.
V roku 2013 sa vydala na rozlúčkové turné po Slovensku s komédiou Marca Camolettiho Kto zhasol svetlo a detektívkou Ryba v trojke.
Rodine, blízkym a priateľom vyjadrujeme úprimnú sústrasť!
