Čaro živého vysielania: Na tieto chvíle moderátori spravodajstva nikdy nezabudnú!
Andrea Pálffy Belányiová
Slovensko obleteli naše vtipné zahlásenia o prísavníkoch - kopýtko prirastené. Ľudia sa čudovali, čo bolo na tom názve také vtipné. Pointa toho všetkého bola, že sme si pred touto reportážou počas reklamnej pauzy robili srandu a dobehlo nás to. Našťastie sme mali respirátory. Ak by sme ich nemali, myslím si, že by sme nedali ani dve vety, pretože by sme videli, že aj tomu druhému ťahá kútiky úst. Takto sme to aspoň dočítali ako tak so cťou a veselo až do konca.
Zdroj:
TV JOJ
Ľuboš Sarnovský
Počas vysielania som dostal od Lucky Barmošovej takú facku ako asi nikto. Na ramene mi pristála mucha, mala v ruke zväzok papierov a chcela tú muchu zneškodniť :-) Netrafila. Ale zato trafila moje ucho tak silno, že mi v ňom zahučalo, navrelo, sčervenalo a správy som dovysielal s pocitom, ako keby mi „brnkol" po uchu Atilla Végh. Tipujete správne, Lucii od smiechu tiekli slzy a čítať ďalšie správy som musel ja.
Lucia Barmošová
Živé vysielanie má svoje čaro, Nikdy neviete, čo sa udeje. Raz nám v štúdiu poletovala veľká otravná mucha, zrazu si sadla na rameno kolegu Ľubka Sarnovského - tak som sa hneď zahnala s celou kopou papierov, že to „ukončím". Muchu som netrafila, zato Ľubkovu tvár áno. Bola to riadna rana - dôkazom bola jeho výrazne červená tvár:-))))
Ján Mečiar
Faux pas sa stávajú celkom často. Naposledy, čo si spomínam – nerobí mi klimatizácia v štúdiu veľmi dobre. Stalo sa mi, že mi uprostred čítania správy zrazu odišiel hlas, ale tak, že som to nedokázal dotlačiť. Ale chválabohu, Lucia Barmošová sedela vedľa mňa a pochopila, čo sa deje, keď som na ňu ukázal prstom, prevzala to, čo som mal dočítať ja a dočítala to sama bez toho, aby to bolo vidno. Či to bolo počuť, to už je druhá vec. Ja si myslím, že to bolo počuť.
Aneta Parišková
Nevybuchnúť od smiechu je niekedy naozaj ťažké. A, keď ešte hovoríte o smutnej a pietnej udalosti, sebaovládanie je nevyhnutné, ale veľmi, veľmi ťažké. Mne sa v tej najnevhodnejšej chvíli, odtrhol gombík zo saka a odletel, ešte aj s „nevhodným" zvukom. Problém je, že som práve vtedy v živom vysielaní hovorila o pohrebe herečky Liz Taylorovej.
Dana Čapkovičová
Úplne najväčší trapas bol, keď som si počas jednej reportáže chcela doliať vodu, nahla som sa pre fľašu, ktorú mám uloženú pri nohách a v tej chvíli sa podomnou zlomila stolička! Zletela som na zem, rukou som zlomila pultík na nápoje, rozbila poháre, aj môj telefón a v tom sa ozvalo z réžie: O 10! (sekúnd) Rekvizitár mi rýchlo posunul druhú stoličku, vysadla som na ňu, prehodila vlasy dozadu a zahlásila ďalšiu reportáž. Šialené. Diváci si vtedy zrejme nevšimli nič, ale ja budem na tento deň ešte dlho spomínať. Aj vďaka mojim kolegom, ktorí mi to veľmi radi pripomínajú (smiech).
