Psychologička Šimčáková radí: Zverte deťom technológie

Má vaše šesťročné dieťa mobil a neustále sa len hrá? Váš dvojročný drobec ovláda tablet lepšie ako vy? Trávi váš pubertálny syn či dcéra príliš veľa času za internetom? Tak potom vám poradíme, ako všetko ustriehnuť.

Psychologička a pedagogička Mária Tóthová-Šimčáková radí, ako zvládnuť technologický boom aj u vás doma. 

Na čo presne je zameraný projekt, ktorého ste súčasťou a na základe čoho vznikol?

Vznikol na základe toho, aby sme dali zadosť internetovým deťom, našim novým deťom. My sa musíme prispôsobiť spoločnosti, v ktorej oni žijú. Dnešné deti chcú byť digitálne gramotné a my im to aj ponúkame. Od začiatku školskej dochádzky, niekedy už aj v materskej škole, im dávame možnosť, aby sa naučili pracovať s počítačom. A deti samotné majú chuť sa samovzdelávať, to znamená, že veľmi veľa robia preto, aby zvládli všetky technické prístroje, ako napríklad mobily, tablety či počítače. A väčšina detí v dnešnej dobe chce byť vlastníkom týchto technických hračiek, ktoré niekedy používajú nie tak, ako by sme si želali. Deväťdesiat percent detí ich požíva na zábavu, hry, filmy, videá a podobne a len desať percent na to, čo by sme chceli my, rodičia: na učenie.

V roku 2006 vznikol projekt, ktorý je zameraný na deti a komunikačné technológie. Ide o to, čo by mali vedieť deti a ich rodičia, prípadne aj učitelia, ktorí s nimi prichádzajú do kontaktu. Projekt je v dnešnej podobe na stránke www.e-deti.sk, kde je jedna časť určená rodičom, jedna časť učiteľom a jedna deťom. Tá je rozdelená na dve skupiny.

Inak sa venujeme deťom v mladšom školskom veku, kde máme pocit, že je pre ne najzaujímavejšie to, že chcú mať mobil a naučiť sa s ním pracovať. Mobil je pre ne prezentačnou hračkou, ale aj predmet na zabíjanie nudy, veľmi veľa sa hrajú. A podobne, že internet a počítač sa používajú hlavne na hranie hier.

Druhá skupina používateľov sú deti od 12 do 15 rokov, mladí, ktorí idú aj na chat. Podľa prieskumov, ktoré robíme každé dva roky, nám vychádza, že každé druhé dieťa chatuje. Až 90 percent detí je tak digitálne gramotných, že majú každý deň k dispozícii internet. Čiže, je našou úlohu naučiť ich, čo internet pre ne znamená, aby ho vedeli vhodne používať. Používať pre to, čo je dobré, pre školu, na učenie, na informácie, projekty.

Ale na druhej strane by sme ich mali upozorniť aj na riziká. Tie sa nachádzajú na sociálnych sieťach, pri chatovaní, sú v nevhodnom obsahu na internete, ku ktorému deti zo zvedavosti inklinujú a chcú vedieť to, čo je im zakázané do osemnástich rokov. Snažíme sa ich upozorniť na to, aká je etika telefonovania, čo môžu robiť a čo by naopak robiť nemali. Sem patria falošné volania na tiesňové linky, ukazujeme im, aké nebezpečné je zverovať osobné údaje cudzím osobám. Urobili sme aj príručku, materiály pre všetky z kategórii, čiže snažíme sa vzdelávať a informovať tých, čo to najviac potrebujú.

Niektorí rodičia držia deti od technológii čo najďalej, a niektorí sa svoje deti nechajú s nimi hrať. Máme im to dovoliť, keď sa ako dvoj-trojročné zaujímajú o mobilné telefóny či tablety, alebo ich máme nejakým spôsobom limitovať?

Nemôžeme zastaviť vývoj detí. Tak ako teraz, keď stále menšie deti sa dokážu s dotykovou technológiou vyrovnať, tak nemôžeme zastaviť ich rozvoj, alebo im to zakazovať. Pretože akýkoľvek zákaz len vyvolá ďalšiu zvedavosť dieťaťa.

Podstatné však je naučiť ich akceptovať limity. Aj malé deti v predškolskom veku hrajú hry, alebo hľadajú informácie, či používajú nejaké grafické programy na kreslenie. Potrebujú, aby sme im presne určili hranice: aký čas sa môžu hrať.

Keď dokážeme povedať, že ideme na ihrisko na hodinu, či pozrieš si jednu rozprávku, tak aj pri technike musíme vedieť povedať, že im to dávame na určitý čas, a aby robili niečo konkrétne. Na internete nájdeme veľmi veľa programov na vzdelávanie detí, učia sa tak písať, grafické programy. Ale tí, čo deťom benevolentne dovolia mať technológiu kedykoľvek, nerobia dobre. Na druhej strane, im to nemôžeme zakazovať, lebo to vzbudzuje zvedavosť.

Dieťa dnes chce patriť do určitej skupiny, a tak nechce byť ani v rámci technológii vyvrheľom. Do desiatich rokov má už viac ako polovica detí mobil. Je veľa detí, ktoré ho nemajú. Ale tým sú mimo technických zručností a stávajú sa "outsidermi".

Je to samozrejme na rodičovi, či dieťa bude mať mobil, alebo nie, ale treba zvážiť aj to, že deti chcú patriť medzi používateľov, chcú vedieť čo a ako s tým robiť. Prikláňam sa k tomu, aby sme deťom technológiu zverovali, ale s komunikáciou, čo sa má, čo sa nemá, s dôverou a pravidlami. A samozrejme musí existovať aj kontrola. Rodič nemôže nechať dieťaťu prístup na internet bez toho, aby vedel, čo tam dieťa robí. Mal by si prisadnúť, keď dieťa niečo na internete vytvára. Mnoho rodičov tvrdí, že vie, čo ich dieťa na internete robí, ale keď sme ich konfrontovali, tak nám deti povedali, že to, čo rodičia vedia, je tak asi tretina toho, čo tam deti v skutočnosti robia.

Rodičia tiež povedali, že vedia ako zabezpečiť rodičovské zámky, ale neurobia to. Nemôže to ale byť len o dôvere, ktorú prechovávame k dieťaťu. Dieťa je dieťa! Dieťa prekračuje hranice, je zvedavé, ochotné ísť aj do rizikovej situácie.

Nevzniká rozdiel medzi deťmi gramotnými v technológiách a digitálne negramotnými rodičmi? Deti vedia viac ako rodičia...

Deti majú na základných školách od prvej, druhej triedy informatiku. Každý týždeň sa naučia niečo nové v rámci gramotnosti s počítačom a rodič to nemusel mať v rámci vzdelávania nikdy. Často sa stáva, že dieťa je nositeľom pokroku v rodine a on zavádza technológie a vie ako to urobiť. Je to o tom, aby sa rodič nechal vzdelávať vlastným dieťaťom, ktoré je v tom oveľa lepšie. A potom si treba dávať pozor na závislosť detí. Prieskum nám ukazuje, že každé štvrté dieťa je ohrozené závislosťou.

Aká je norma času stráveného pri technológiách?

Mladšie dieťa do desať rokov tak hodinu a pol denne, staršie dieťa tak dve a pol hodiny denne. Samozrejme nie je to len o čase, ale o obsahu. Ak si robí veci do školy, je to iné, ako keď tam počas škaredého víkendu sedí osem hodín, hrá nejakú strieľaciu hru, chatuje a sťahuje filmy. Do toho celkového času treba tiež započítať - čas strávený „u kamaráta" (čo znamená, že pozerá do jeho počítača); „využívam wifinu" - keď má dieťa svoj mobil s internetom, využíva ho všade, kde sa len dá; a plus „trojboj televízor-počítač-herná konzola".

Dve a pol hodiny je potom dosť málo času, ak odrátame televízor, mobil...

Nemalo by to presiahnuť zdravý čas, ktorý si rodič s dieťaťom vopred dohodne. Je úplne iné, keď ide o víkendový deň, Keď mu to vieme rozložiť, že ráno nejakú rozprávku, na obed hra a večer čosi iné, ako keď je to deň, keď má dieťa kopec povinností a napriek tomu chce byť do desiatej, jedenástej večer na počítači za každú cenu. Tam by som už bola opatrná. Viac zásad pre rodičov, aj pre deti sa nájde na internete a nech si rodičia aj túto oblasť kontaktu s deťmi strážia.