TERAPIA láskou: Dotýkate sa svojich detí dosť často?

Žijeme v rýchlej dobe a na lásku a dotyky akoby jednoducho nevyšiel čas... To, že dospelí nemajú čas jeden na druhého a dôverného kontaktu či srdečných prejavov ubúda, je jedna vec.

Na druhej strane si však treba uvedomiť, že takéto správanie k deťom môže mať na ich sebavedomie, sebareflexiu a psychickú pohodu vážne následky. Nielen dospelí trpia neschopnosťou city vyjadrovať a prijímať ich. Bohužiaľ práve deti, ktoré sú na bozkávanie, hladkanie a dotýkanie absolútne najideálnejšími kandidátmi, to často pociťujú tiež.

Nenechávajte bábätká dlho plakať

Odborníci varujú, že nedostatok prejavov lásky môže znamenať vážny problém, najmä, ak ich nedostávame v detstve. Ak vám teda niekto povie, že vaše trojmesačné bábätko máte nechať „vyplakať sa“ v postieľke, lebo si vynucuje vašu pozornosť, určite ho nepočúvajte. Neľakajte sa však. Máme tým však mysli situáciu, kedy rodič nechá dieťa plakať hodinu v positeľke. Ak drobec plače pár minút, mu tým neuškodíte.

Podľa amerických výskumníkov z Harvardu môže prístup v štýle „nechajte dieťa vyplakať“ malému bábätku spôsobiť traumu, ktorá sa prejaví neskôr. Odborníci sa svorne zhodujú v tom, že bábätká zo všetkého najviac potrebujú matkinu blízkosť. Preto je potrebné ich v prípade, že plačú a sú nespokojné, objať, dotýkať sa ich a preukázať im svoju prítomnosť.

Niektorí z odborníkov dokonca radia, aby si matky radšej vzal nespokojné a často plačúce deti k sebe do postele a neoddeľovali ich od seba priskoro. Všetko však závisí od mamičky, ktorá iste najlepšie vycíti, čo je pre jej dieťatko dôležité.

Nízke sebavedomie

Nedostatok prejavov lásky a dotykov v čase, keď dieťa vyrastá, môže zásadne ovplyvniť jeho psychiku a vývoj osobnosti. Ak si myslíte, že dieťa, ktoré pričasto objímate, hladkáte a bozkávate, bude rozmaznané, ste na omyle. Deti, ktorých rodičia sa nebránia častým prejavom lásky sú sebavedomejšie, spokojnejšie, vyrastajú bez strachu a v pocite bezpečia.

Naopak deti, ktoré sa lásky rodičov z najrôznejších dôvodov nedočkali, sú ustráchané, majú nízke sebavedomie, sebahodnotenie a trpia najrôznejšími psychickými poruchami, úzkostnými stavmi či depresiami. Nehovoriac o problémoch vo vzťahoch s inými ľuďmi, ktoré ich kvôli nedostatku lásky v budúcnosti čakajú.

Podľa výskumov deti, ktoré trpia nedostatkom lásky alebo vyrastajú bez rodičov, majú v tele oveľa vyššiu hladinu stresového hormónu kortizolu. Dotyk, pohladenie, objatie či bozk spôsobujú, že sa nám do tela vyplavuje hormón šťastia, endrofín a hormón, ktorý upevňuje puto v medziľudských vzťahoch - oxytocín. Láska je v tomto prípade doslova vedou. A deti si iste zaslúžia, aby jej dostávali čo najviac.