Sú nebezpeční a všetko minú na alkohol: TOTO je 7 najväčších mýtov o ľuďoch bez domova!

V spoločnosti kolujú o ľuďoch bez domova mnohé mýty, ktoré ich situáciu nepriamo zhoršujú. Nevychádzajú totiž z faktov, ale z hlbokých predsudkov a stereotypov. Realita je však často oveľa zložitejšia a ľudskejšia.

Podľa najnovších údajov žije na Slovensku viac ako 70 000 ľudí bez domova. Ďalších 890 000 ľudí je na hranici chudoby alebo sociálneho vylúčenia. To znamená, že takmer milión ľudí na Slovensku žije v podmienkach, ktoré ohrozujú ich zdravie, bezpečie aj budúcnosť. Zjednodušene povedané, takmer každý piaty Slovák má reálny problém so strechou nad hlavou.

Ilustračná foto - ľudia bez domova

Zdroj fotky Profimedia

Ako vyzerajú bezdomovci?

Keď sa povie slovo „bezdomovec“, mnoho ľudí si automaticky predstaví neprispôsobivého, zarasteného a špinavého staršieho muža v otrhanom oblečení s igelitkou a fľaškou v ruke. A práve to je najväčší stereotyp pri vnímaní ľudí bez domova.

Skupina ľudí bez domova však nepredstavuje jednoliaty celok. Podľa združenia Vagus tvoria takmer 40 % ženy. Medzi ľuďmi bez domova sú osamelé seniorky a seniori, týrané ženy a ľudia zažívajúci domáce násilie, odchovankyne a odchovanci z detských domovov, ľudia narodení do generačnej chudoby, ale aj ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím a psychiatrickými chorobami, užívatelia a užívateľky rôznych návykových látok, ľudia, ktorí vyšli z výkonu trestu odňatia slobody.

Ruka v ruke so stereotypmi kráčajú aj predsudky a mýty, ktoré sa v spoločnosti šíria. Avšak, až keď lepšie porozumieme tomu, čo bezdomovectvo v skutočnosti znamená, dokážeme pristupovať k ľuďom bez domova s väčšou úctou, empatiou a ochotou pomôcť. Prinášame vám 7 najčastejších mýtov, ktoré má mnoho ľudí zakorenených a tiež fakty z praxe.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa OZ Vagus (@vagus_sk)

Ľudia bez domova sú leniví a nechce sa im pracovať

V skutočnosti mnoho ľudí bez domova už prácu má alebo sa ju snaží nájsť. Mnohí si však aj napriek tomu nemôžu dovoliť dôstojné bývanie kvôli nízkym mzdám a rastúcim životným nákladom.

Chýbajúce bydlisko, adresa, čisté oblečenie či dostupnosť hygieny potom vytvárajú bariéry, ktoré im bránia byť konkurencieschopní na pracovnom trhu či uchádzať sa o lepšie pozície.

V socializme bezdomovci neboli

V totalitných režimoch bola väčšina obyvateľov formálne evidovaná ako zamestnaná a ubytovaná, pretože neplnenie pracovnej povinnosti bolo trestné. To však neznamenalo, že bezdomovectvo neexistovalo.

Existovalo, len bolo represívne potláčané a skryté pred verejnosťou. Ľudia bez stabilného bydliska boli často zadržiavaní, odvážaní z miest, umiestňovaní do psychiatrických ústavov, kde neraz dochádzalo k zneužívaniu.

Ilustračná foto - ľudia bez domova

Zdroj fotky Profimedia

Bezdomovci žijú takto dobrovoľne

Hlad, zima, nulový komfort a takmer žiadny prístup k hygiene. Zrejme len málokto by si dobrovoľne zvolil takýto spôsob života. Väčšina ľudí bez domova sa do tejto situácie dostala v dôsledku okolností, ktoré nemohli plne ovplyvniť.

Strata zamestnania, nízke mzdy, zvyšovanie životných nákladov, duševná choroba, úraz, domáce násilie, chýbajúca záchranná sieť či rozpad rodinných vzťahov. Strata bývania je často spôsobená výpadkom financií, sociálnej podpory a zdravia – nie vedomej voľby.

Ľudia bez domova sú kriminálnici

Ľudia bez domova sú oveľa častejšie obeťami násilia než jeho páchateľmi. Štatistiky aj skúsenosti organizácií pracujúcich s ľuďmi bez domova ukazujú, že sú často terčom útokov práve preto, že sú zraniteľní a nemajú sa kam schovať.

Ku kriminalizácii ľudí bez domova dochádza najmä kvôli samotnému prežitiu, nie zločinným úmyslom. Predstava, že sú nebezpeční, vychádza najmä z viditeľnosti malej menšiny ľudí bez domova, ktorí trpia psychickými problémami alebo závislosťou. Tieto problémy sú však často dôsledkom života na ulici, nie jeho príčinou.

Ilustračná foto - ľudia bez domova

Zdroj fotky Profimedia

Všetko minú na alkohol

Nie každý človek bez domova má problém so závislosťou. Väčšina peniaze využíva na jedlo, lieky, dopravu alebo základné potreby. Aj keď závislosť na alkohole alebo iných látkach medzi ľuďmi bez domova existuje, vo veľkej časti prípadov je dôsledkom života na ulici, nie jeho príčinou.

Život bez stabilného bývania je spojený s neustálym stresom, strachom, traumou a fyzickou bolesťou. Alkohol alebo drogy sa stávajú spôsobom, ako tieto pocity aspoň dočasne utlmiť.

Ilustračná foto - ľudia bez domova

Zdroj fotky Profimedia

Ľudia bez domova prespávajú na ulici

Pravdou je, že väčšina ľudí bez domova sa snaží zostať nenápadná. Prespávajú v nocľahárňach, u známych, v opustených budovách alebo dokonca v aute. Na ulici spí iba menšina z nich, no práve oni sú najviac viditeľní. To vytvára mylný dojem, že všetci ľudia bez domova žijú priamo na verejných priestranstvách.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa OZ Vagus (@vagus_sk)

Keď dostanú bývanie zadarmo, zneužijú to a nebudú sa snažiť

Výskumy a prax zo zahraničia dokazujú opak. Model Housing First (Najprv Bývanie), ktorý sa úspešne využíva v mnohých krajinách, dokazuje, že stabilné bývanie je kľúčovým prvkom k tomu, aby sa ľudia postavili na vlastné nohy.

Dlhodobé výsledky ukazujú, že až 90% ľudí si bývanie udrží, klesá miera hospitalizácií, pobytov vo väzeniach a núdzových prístrešiach, zvyšuje sa zamestnanosť a motivácia riešiť svoje problémy – keď majú ľudia istotu domova.

Ilustračná foto - ľudia bez domova

Zdroj fotky Pexels

Jedna noc, ktorá mení vnímanie

Vo štvrtok 27. novembra sa uskutoční už 12. ročník podujatia Noc vonku, ktoré organizuje občianske združenie Vagus. Po roku opäť vyzýva verejnosť, aby na jedinú noc vymenila teplo svojho domova za realitu, v ktorej žijú desaťtisíce ľudí bez domova.

Podstatou je, že sa na viacerých miestach po celom Slovensku uskutoční symbolické prespanie pod holým nebom, ktorého cieľom je upozorniť na rastúcu chudobu a absenciu systémových riešení.

Noc vonku 2025

Zdroj fotky Vagus

Noc vonku nie je o nepohodlí – hoci ho prirodzene prinesie. Je o solidarite, o pochopení, že mnohí ľudia na Slovensku spia vonku nie jeden večer, ale každý jeden deň. Je to noc, ktorá upozorňuje na prehlbujúcu sa chudobu, vytvára spoločenský tlak na štát, aby konal, poskytuje priame informácie o tom, čo dnes ľuďom bez domova chýba najviac a tiež prináša dôstojnosť tým, ktorí sú neviditeľní.