Láska nebeská a Ikonická scéna, ktorú Hugh Grant NEZNÁŠAL: Toto chcel VYSTRIHNÚŤ!

Jedna z najikonickejších scén filmu Láska nebeská mala namále. Hugh Grant ju považoval za trápnu, snažil sa jej vyhnúť a dúfal, že sa do finálnej verzie filmu vôbec nedostane. Dnes je pritom symbolom celej snímky.

​

+5 fotografii

Láska nebeská je jedným z filmov, ktoré sa v priebehu rokov stali neoddeliteľnou súčasťou vianočnej televíznej ponuky. Pre mnohých divákov je synonymom sviatkov, pohody a návratu k známym príbehom. Každé jej opätovné vysielanie však zároveň prináša nové zaujímavosti zo zákulisia, ktoré film stavajú do úplne iného svetla.

Dúfal, že sa odstráni 

Jednou z najpamätnejších scén je bezpochyby moment, keď britský premiér v podaní Hugha Granta tancuje po Downing Street. Pre publikum ide o odľahčenú, spontánnu a mimoriadne sympatickú pasáž, ktorá má vyjadriť uvoľnenie, radosť a ľudskosť človeka v najvyššej funkcii. Pre samotného herca však išlo o jeden z najnepríjemnejších zážitkov celej kariéry. Hugh Grant sa k tejto scéne opakovane vracal v rozhovoroch pre britské médiá. V relácii BBC Radio 2 otvorene priznal, že tanec pred kamerou považoval za osobnú nočnú moru. „Je to tá najdesivejšia scéna, akú si viete predstaviť. Angličan, ktorý tancuje – to je môj absolútny horor,“ povedal bez okolkov. Zároveň dodal, že sa počas natáčania snažil scénu čo najviac odkladať v nádeji, že nakoniec z filmu vypadne.

Musel ustúpiť 

Grantov odpor k tancu nebol len hereckou pózou. Herec je známy tým, že si potrpí na kontrolu nad svojím verejným obrazom a komické prvky tohto typu mu boli vždy cudzie. V čase nakrúcania Lásky nebeskej navyše zastával úlohu premiéra – postavy, ktorá mala pôsobiť dôstojne, inteligentne a reprezentatívne. Tanec po kanceláriách bol preňho presným opakom. Režisér a scenárista Richard Curtis však mal na scénu úplne iný pohľad. V rozhovoroch neskôr vysvetľoval, že tanec mal byť symbolom okamihu, keď sa aj človek s obrovskou zodpovednosťou dokáže na chvíľu uvoľniť a prejaviť čistú radosť. Nešlo o výsmech, ale o zdôraznenie ľudskosti, ktorá sa skrýva za politickou funkciou.

Práve tento kontrast je dôvodom, prečo scéna funguje dodnes. Diváci v nej nevidia profesionálne choreografické číslo, ale spontánny, mierne neohrabaný pohyb, ktorý pôsobí autenticky. Grantov diskomfort sa tak paradoxne stal najväčšou výhodou celej pasáže – tanec nepôsobí nacvičene, ale prirodzene.

Zmiernil svoj postoj

Zaujímavé je, že v čase premiéry filmu nebola scéna okamžite považovaná za ikonickú. Jej popularita rástla postupne s každým ďalším vianočným vysielaním. Dnes patrí medzi najčastejšie citované momenty filmu, objavuje sa v rebríčkoch najlepších filmových scén a pravidelne koluje na sociálnych sieťach. Aj samotný Hugh Grant časom zmiernil svoj postoj. Hoci nikdy netvrdil, že by si tanec obľúbil, priznal, že chápe, prečo si ho diváci zamilovali. Scéna sa stala súčasťou kolektívnej pamäte a jedným z dôvodov, prečo sa k filmu ľudia stále vracajú.

Príbeh okolo tanečnej scény je zároveň ukážkou toho, ako často vznikajú tie najpamätnejšie filmové momenty. Nie z pohodlia a istoty, ale z odporu, pochybností a prekračovania vlastných hraníc. Láska nebeská tak v tomto prípade neponúka len romantický príbeh, ale aj zaujímavý pohľad na to, čo všetko sa môže skrývať za pár minútami na plátne.