Dorota NVOTOVÁ po operácii kvôli RAKOVINE: DOJEMNÝ odkaz z nemocničného lôžka!

Hudobníčka Dorota Nvotová sa po náročnej operácii ozvala priamo z nemocnice. Fanúšikom poslala silný odkaz z lôžka a ukázala sa na fotografii v pyžame. Jej slová berú dych.

+6 fotografii

​Slovenská hudobníčka a umelkyňa Dorota Nvotová prežíva jedno z najťažších období svojho života. Len krátko po tom, čo verejne priznala, že bojuje s rakovinou prsníka a čaká ju mastektómia, sa fanúšikom ozvala z nemocnice. Na sociálnej sieti zverejnila fotografiu z nemocničného lôžka a pridala mimoriadne silnú, úprimnú a filozofickú výpoveď, ktorá zasiahla tisíce ľudí. „Som nažive a všetko prebehlo bez komplikácií“  

Vďačná a s pokorou 

Dorota Nvotová prešla náročnou operáciou a hoci je zoslabnutá, neskrýva vďačnosť ani pokoru. „Som nažive a všetko prebehlo bez komplikácií.“ Otvorene priznala, že bolesť a slabosť sú momentálne jej každodennou realitou. „Som ubolená a slabá, ale to už k operáciám patrí. (Keby som bola vnadami obdarenejšia, mohla by som povedať, že som týmto schudla aspoň kilo, ale sotva by v mojom prípade tento chabý výkyv váha zaznamenala.)“  

V pyžame, na posteli, s výhľadom na mesto  

Už 24 hodín po operácii sa ozvala fanúšikom z nemocničnej izby. Leží v prababičkinom pyžamku, striedavo pospáva a premýšľa. „Už 24 hodín odkedy skončila operácia v prababičkinom pyžamku striedavo pospávam a premýšľam. Mám krásny výhľad na celé mesto. Vidím, že sneží. Asi sa tešíte a sánkujete s deťmi. Aj ja sa teším – že som nažive – a snažím sa byť len tu a teraz.“ Fotografia, na ktorej leží na nemocničnej posteli so zabandážovanou rukou, pôsobí krehko, no zároveň nesmierne silno.  

Vlna solidarity ju dojala  

Po zverejnení správy o rakovine sa jej ozvali tisíce fanúšikov, kolegov aj známych. Ich podpora ju doslova ohromila. „Tá obrovská vlna solidarity ma úplne ohromila. Ste skvelí a veľmi mi pomáhate. Ďakujem. Takisto ďakujem všetkým lekárom, sestrám, či sanitárom v NOU. Zachránili mi život.“  

Silné slová, ktoré idú pod kožu  

Nvotová sa zamyslela aj nad otázkou, ktorú si kladie každý človek, keď ho zasiahne choroba. „Aj ma napadlo… prečo ja? A prečo, do kelu, nie? Prečo nie ja?“ Jej úvaha pokračuje až mrazivo úprimne. „Denne vybuchujú deti po celom svete vo vojnách, kvária ich horšie choroby alebo uhoria na východnom Slovensku v osadách. Maličké okaté detičky, čo nikomu neublížili.“ A dodáva vetu, ktorá mnohým vháňa slzy do očí: „Tak prečo nie aj ja? Prečo práve ja by som mala byť iba zdravá, šťastná a úspešná? Veď to vôbec nie je samozrejmosť.“ Hoci prechádza náročným obdobím, nestráca nadhľad ani vnútornú silu. „Zdravie ani šťastie nie sú samozrejmosťou. Sú len na chvíľu a za odmenu. A potom sa ide ďalej, s krížom v lese plnom príkoria. A aj taká krížová cesta môže byť sranda. Je to napokon stále ešte cesta.“