Hviezda filmu NEPELA, herečka Zuzana MAURÉRY o svojom súkromí: Takáto je, keď zhasnú reflektory!

Herečka Zuzana Mauréry otvorene prehovorila o tom, aká je v súkromí, keď zíde z javiska. Priznala, že sa považuje za introvertku, nevyhľadáva očný kontakt s verejnosťou a žije skôr vo vlastnej bubline.

+3 fotografii

​Mimo reflektorov úplne iná žena

Herečka Zuzana Mauréry patrí medzi výrazné osobnosti divadelného aj filmového sveta, no v súkromí je podľa vlastných slov úplne odlišná od energickej herečky, ktorú diváci vidia na javisku. Na verejnosti síce pôsobí sebavedomo, no v skutočnosti nevyhľadáva pozornosť ani dlhý očný kontakt. Na otázku, ako zvláda zvedavé pohľady ľudí, reagovala s typickou úprimnosťou a nadhľadom. „Je pravda, že očný kontakt veľmi nevyhľadávam. V súkromí som introvert a je fakt, že to aj potrebujem. Žijem dosť vo svojej bubline. Aj preto mám Prahu rada, nikto ma tam v podstate nepozná, dokonca si dovolím ísť u vás aj v lete na kúpalisko!“ uviedla Zuzana Mauréry v rozhovore pre iDnes.cz.

Práve anonymita jej podľa vlastných slov poskytuje istý komfort, ktorý jej umožňuje fungovať prirodzene a bez tlaku verejnosti.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Zuzana Maurery (@zuzamaurery)

Praha ako druhý domov?

Keďže je dlhé roky spätá aj s českou scénou a divadlom Studio DVA, prirodzene padla otázka, či by neuvažovala o presťahovaní sa do Prahy. Odpoveď bola jednoznačná, no zároveň veľmi premyslená. „Sťahovať sa určite nebudem. Ale je pravda, že robím nejaké kroky, aby som mala v Prahe určité zázemie. Je to vo veľkej miere dané aj naším momentálnym politickým smerovaním. Nie, že by to u vás vyzeralo ružovo. Do Prahy chodím hrať už od roku 2001, to som začínala v Ďurovčíkovej Pomáde na Výstavisku. Prešla som si pár divadlami a pridali sa k tomu aj nejaké filmové ponuky. V Prahe sa cítim veľmi dobre, mám rada vašu mentalitu. Ale chcem a vždy rada zostanem ‚Slovenkou na návšteve‘,“ povedala.

Strach, prehry a vnútorný svet

Zuzana Mauréry zároveň priznala, že sa snaží pracovať aj so strachmi a osobnými obavami, ktoré k životu prirodzene patria. Prehry podľa nej nie sú zbytočné, práve naopak – vníma ich ako užitočnú súčasť života. „Prehry mi neprekážajú, sú veľmi užitočné. Samozrejme, že ma mrzia, ale prídu mi aj uchopiteľnejšie než strach. So strachom sa snažím postupne pracovať. Napokon 99 percent našich strachov sa reálne nenaplní, ale aj tak to so mnou niekedy zamáva, najmä asi vplyvom menopauzy,“ dodala.