Od jarnej únavy k jarnému elánu: Môj úprimný sprievodca, ako si užiť prvé teplé dni!

Som Miša Richterová, moderátorka, teraz tak trochu aj píšuca redaktorka na webe joj.sk a občasný chaos magnet, ktorý sa snaží žiť svoj najlepší život, najmä v Košiciach. A jar je ideálny čas na to, aby som vám ukázala, že aj keď sa občas niečo nepodarí presne podľa plánu, ten pocit z jari si viete užiť naplno. Ta, poďme na to!

Dobre, poďme si to povedať úprimne. Jar. Slovo, ktoré v nás automaticky evokuje kvety, slnečné lúče, čerstvý vzduch a taký ten pocit, že sa svet znova prebúdza. A priznám sa, ja som prvá, ktorá sa na ňu vždy teší ako malé dieťa. Mám už v hlave scenáre dokonalej kávy na terase, ranného behu popri rozkvitnutých čerešniach a večerných prechádzok s ľahkým vánkom vo vlasoch. Ale potom... potom nastúpi realita. A v mojom prípade to často znamená takú malú vesmírnu galibu, ktorá vie tie idylické predstavy celkom prekabátiť.

Miša Richterová

Zdroj fotky TV JOJ

Vôňa jari a drobné trapasíky v prírode

Hneď ako sa objavili prvé teplé lúče, rozhodla som sa, že je čas! Kúpila som si úplne novú sadu na turistiku – technické tričko, super ľahké tenisky, dokonca aj fľašu na vodu s filtrom, ak by som náhodou chcela piť z potoka (čo je, samozrejme, čistá predstava z amerického filmu, ale človek nikdy nevie!). V hlave som už videla tie instagramové zábery z Bankova, ako ja, celá svieža a prirodzená, dýcham jarný vzduch.

Realita? Hneď na prvom kopci som si uvedomila, že „super ľahké tenisky“ sú super ľahké asi tak pre beh po rovine, nie pre mierne zablatenú lesnú cestu. Nechcem zachádzať do detailov, ale výsledkom bol jeden šmyk, elegantný pád do blata (našťastie bez zranení, len s narušenou dôstojnosťou) a potok plný tej čistej, filtrovanej vody, ale priamo na mojich nohaviciach. Chvíľu ticho. Potom panika. Áno, aj toto sa mi stalo.

Pointa? Niekedy stačí len tak sa prejsť. Žiadne ultra výkonnostné oblečenie, žiadne „dobývanie vrcholov“. Stačí ísť do mestského parku, sadnúť si na lavičku, počúvať vtáky a cítiť ten slnečný lúč na tvári. Vnímať detaily, ako pučia prvé púčiky, ako špecificky vonia jarná zem. Netreba to hrotiť, lebo inak sa vám stane, že miesto „pohody v prírode“ riešite, ako čo najdiskrétnejšie prejsť domov s blatovými fľakmi na zadku.

Miša Richterová

Zdroj fotky TV JOJ

Jarný detox po Mišovsky (a prečo neznamená diétu)

S jarou prichádza aj taký ten všeobecný tlak na „detox“. Všetci zrazu jeme len šaláty, pijeme zelené smoothie a vyhadzujeme skrine. A ja, ako správny profík, som si povedala, že sa do toho pustím naplno. Začala som s upratovaním. A tam nastal ten plot twist.

Mala som v pláne minimalisticky vytriediť skriňu, vyhodiť všetko, čo som nemala na sebe dva roky. Namiesto toho som našla staré albumy, denníky, pokrčený lístok z kina spred piatich rokov... a zrazu bolo šesť hodín večer, ja som sedela uprostred rozhádzanej izby, nostalgicky si prezerala fotky z gymnázia a skriňa bola ešte väčší chaos ako predtým. Moja „jarná obnova interiéru“ sa zmenila na „archeologický prieskum vlastnej minulosti“.

Elegantná sebaoprava? Takto. Poďme pekne od začiatku. Jarný detox nemusí byť len o prísnej diéte či brutálnom vyhadzovaní vecí. Môže to byť aj „mentálny detox“. Zbavte sa zbytočných očakávaní. Skúste si namiesto drastických zmien dopriať jednu malú, ale príjemnú vec každý deň. Či už je to pár minút meditácie pri otvorenom okne, ochutnávka novej kávy na slnku, alebo si jednoducho doprajte čerstvé ovocie namiesto čokolády. A, keď už si robíte ten zelený smoothie, pridajte si tam aj banán. Nikto vás nebude súdiť, sľubujem! (A ak áno, ignorujte ich.)

Miša Richterová

Zdroj fotky TV JOJ

Prečo sú jarné stretnutia tie najlepšie

Po dlhej zime je prirodzené, že chceme znova vidieť ľudí, sedieť na terasách a jednoducho len tak byť spolu. Tak som sa s kamarátkou dohodla na káve v jednej z tých šik kaviarní v centre. Ja, samozrejme, v mojom najlepšom „košickom štýle“ – čiže som si na seba dala niečo, čo by som si možno v Bratislave obliekla len na fashion week, s cieľom zapadnúť a byť šik.

No, a potom som sa v konverzácii asi trikrát pomýlila v lokálnych názvoch ulíc, použila som zopár anglických fráz, ktoré nikto nechápal, a pri pokuse o vtip som skôr vyvolala trápne ticho. Bolo vidieť, že som sa snažila. A, že som sa snažila až príliš. Kamarátka na mňa pozerala s takým tým jemným úsmevom, ktorý hovoril: „Miška, ty si proste Miška.“

A to je na tom to krásne. Jar je o tom, že sa znova spájame, aj keď možno nie sme vždy úplne dokonale "na mieru" pre každú situáciu. Oceňujem tú autentickosť, aj keď je občas spojená s mojím nešikovným pokusom o zapadnutie. A viete čo? Je to úplne v poriadku. Východ Slovenska mi ukázal, že ľudia ocenia skôr úprimnosť ako dokonalosť. Bárs sa snažíte, to je to dôležité.

Miša v Košiciach - Miša a Robo

Zdroj fotky TV JOJ

Mentálny refresh pre všetkých (hlavne pre mňa)

Po všetkých týchto drobných dobrodružstvách si vždy uvedomím, že jar je vlastne taký reštartovací bod pre všetko. Pre prírodu, pre naše domovy a hlavne pre našu myseľ. Keď mi všetko nejde podľa predstáv, často mám tendenciu sa prehnane kritizovať. Ale potom si poviem: stop.

Jar nám ukazuje, že po každej zime príde obnova. Nemusíme byť dokonalí, nemusíme všetko zvládnuť na sto percent. Dôležité je snažiť sa, učiť sa z vlastných trapasov a predovšetkým, mať z toho všetkého radosť.

Pointa jari

Takže, ak by som mala zhrnúť, ako si užiť jar čo najviac, moja pointa je takáto: prestaňte sa naháňať za dokonalosťou z obrázkov a nechajte sa prekvapiť. Vychutnajte si jednoduché veci – prechádzku, dobrú kávu, rozhovor s priateľmi. Ak sa stane nejaký trapas, zasmejte sa na ňom. Lebo to je to, čo robí život zaujímavým. A hlavne, dovoľte si byť sami sebou. Aj keď ste Miša Richterová s tendenciou k mikro-katastrofám.

Vaša Miša

Sledujte seriál Miša v Košiciach exkluzívne na JOJ play!