12.04.2026 - 10:00

Ronaldo z dediny, naložený minibar či špeci záchody: JOJka odpálila novinku

JOJka odštartovala v sobotu novinku, ktorá si na internete vybudovala státisícové fanúšikovské zázemie a cez víkend zamierila už aj na obrazovku. Spája naše niekdajšie futbalové hviezdy, dedinský futbal, silné emócie aj atmosféru, ktorú veľké štadióny jednoducho neponúknu.

Veľký futbal pozná každý. Kamery, tlak, výsledky, tribúny a mená, ktoré rezonujú aj mimo športu. Iná liga však ide úplne opačným smerom. Nehrá sa na lesk, ale na atmosféru. Na ľudí, ktorí v nedeľu stoja pri čiare, na kabíny, ktoré majú vlastný príbeh, aj na dedinské derby, kde sa emócie nerátajú na góly, ale na intenzitu. A práve v tom je jej sila.

Jednou z tvárí Inej ligy je bývalý reprezentant Erik Jendrišek, ktorý priznáva, že pri tejto šou nešlo o žiadne zložité presviedčanie.

„Vyrástol som na dedine, takže to bolo mi veľmi blízke prostredie a registroval som Inú ligu vďaka jej vybudovanej komunite. Takže som vedel, že má cveng,“ povedal otvorene. A hoci si prešiel veľkým profesionálnym futbalom, jedna vec sa podľa neho nemení nikdy: „Mne je v podstate jedno, či strelím gól na štadióne vo veľkom klube, takisto sa z neho teším, aj keď ho dám na dedine. Takže majú rovnakú emóciu a radosť hry zostáva rovnaká.“

Iná liga je o atmosfére

Lenže Iná liga nie je o tom, kto dal gól a kto pokazil penaltu. Oveľa viac ju robí to, čo sa deje okolo. Teda presne to, čo v klasickom televíznom futbale často vôbec nevidno.

Erik Jendrišek to pomenoval po svojom a úplne bez obalu: „Je ich tam dosť, vždy niečo na ihrisku vypáli... (smiech). Napríklad veľmi špecifické záchody pri ihrisku. Taktiež som sa dozvedel, ako sa pred rokmi vraj ,predávali’ zápasy na dedinách. Sú tam zaujímavé historky.“ A práve z týchto momentov vzniká formát, ktorý nie je strojený, ale živý.

Odkaz divákom od Ladislava Molnára

Podobne to vidí aj Ladislav Molnár, ďalšia výrazná tvár Inej ligy. Bývalý reprezentačný brankár hovorí, že by mu v minulosti ani nenapadlo, že raz bude s mikrofónom brázdiť slovenské dediny.

„Kedysi by mi ani zďaleka by nenapadlo, že budem súčasťou dedinského futbalu. že ešte budem súčasťou dedinského futbalu, aj keď som z neho vyšiel. Že budem takto brázdiť Slovenskom hore-dole. Naozaj som to nečakal. Ale som rád, že sa to stalo.“ A práve táto nečakaná cesta mu podľa všetkého sadla viac, než by si myslel. A keď už sa človek dostane do kabíny či medzi domácich, začnú sa diať veci, ktoré by v sterilnom svete veľkého futbalu nemali šancu.

Molnár bez okolkov spomína: „Špeciálne záchody. Kachle, ktorými si normálne v kabíne kúrili. Alebo prídeš do kabíny, otvoríš chladničku a vidíš, že je naložená alkoholom. Je tam všetko. Minibar na zabezpečenie pitného režimu.“ Presne toto je ten typ detailov, kvôli ktorým si ľudia reláciu zapamätajú. Lebo toto nie je štylizácia. Toto je realita, ktorú TV JOJ len pustila na obrazovku.

Aj preto znie Molnárov odkaz tým, ktorí šou ešte nevideli, tak priamo: „Že prichádzajú o veľa. Prichádzajú o zábavu.“ Nie je to prehnané. Skôr trefné. Lebo presne o to ide. O zábavu, emóciu, nadhľad, ale aj o niečo, čo sa dnes na obrazovke objavuje čoraz menej — o obyčajnú ľudskosť bez filtra.