Nádej pre pacientov s cukrovkou? Vedci hlásia pokrok, ktorý by im mohol uľahčiť život!

Diabetes 1. typu by už časom nemusel predstavovať taký diskomfort ako teraz. Vedci totiž pracujú na prevratnej technológii, ktorá by mohla výrazne zmeniť život s týmto ochorením. V klinických štúdiách sa testujú špeciálne beta-bunky, ktoré sú schopné samostatne regulovať hladinu cukru v krvi!

Diabetes 1. typu: Koniec každodenného pichania inzulínu?

Diabetes 1. typu patrí medzi ochorenia, ktoré si vyžadujú celoživotnú liečbu. Pacienti si musia pravidelne kontrolovať hladinu cukru v krvi a podávať inzulín, pretože ich telo ho nedokáže produkovať samo. Vedci však pracujú na riešení, ktoré by mohlo v budúcnosti výrazne zjednodušiť každodenný život miliónov ľudí. Treba však zdôrazniť, že zatiaľ nejde o liečbu, ktorá je dnes bežne dostupná. Technológia sa stále nachádza vo fáze výskumu a klinických skúšok.

Diabetes - ilustračné foto

Zdroj fotky Pexels

Pokrok v liečbe diabetu

Pri diabete 1. typu imunitný systém omylom napadne a zničí takzvané beta-bunky v pankrease. Práve tie sú zodpovedné za produkciu inzulínu a reguláciu hladiny cukru v krvi. Keďže telo tieto bunky stratí, pacient je odkázaný na pravidelné podávanie inzulínu zvonka. Práve preto sa vedci snažia nájsť spôsob, ako beta-bunky nahradiť.

Jedným z najperspektívnejších smerov výskumu je využitie kmeňových buniek. Vedci už dnes dokážu v laboratóriu vytvoriť funkčné beta-bunky, ktoré reagujú na hladinu glukózy podobne ako zdravý pankreas. Problémom však je, že imunitný systém by ich po transplantácii mohol opäť zničiť. A to je vec, s ktorou sa ešte vedci musia popasovať.

Diabetes - ilustračné foto

Zdroj fotky Pexels

Ochranné puzdrá majú bunky chrániť

Výskumníci preto pracujú na špeciálnych biokompatibilných puzdrách, do ktorých sú beta-bunky uzatvorené. Tieto ochranné štruktúry fungujú podobne ako veľmi jemné sito. Glukóza sa cez ne dostane k bunkám a inzulín môže putovať späť do tela. Naopak, bunky imunitného systému sa k transplantovaným beta-bunkám nedostanú. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý bude dlhodobo fungovať bez toho, aby organizmus nové bunky zničil.

Biokompatibilné puzdrá - diabetes

Zdroj fotky Massachusetts Institute of Technology

Prvé výsledky vyzerajú sľubne

V tomto prípade nejde už len o teoretický koncept. Niekoľko výskumných tímov a farmaceutických spoločností testuje podobné riešenia v klinických štúdiách. Veľkú pozornosť vzbudila napríklad terapia zimislecel (predtým označovaná ako VX-880) od spoločnosti Vertex Pharmaceuticals. V rámci klinických skúšok dostali pacienti beta-bunky vypestované z kmeňových buniek. Prvé zverejnené výsledky naznačili, že viacerí pacienti dokázali po liečbe prestať používať externé inzulínové injekcie, pričom ich organizmus si hladinu cukru reguloval sám.

Vedci zároveň testujú aj rôzne typy implantátov a ochranných kapsúl, ktoré by mohli bunky chrániť bez potreby dlhodobého užívania liekov na potlačenie imunity.

Diabetes

Zdroj fotky Pexels

Prečo táto liečba ešte nie je dostupná?

Hoci výsledky vyzerajú veľmi nádejne, odborníci upozorňujú, že pred masovým nasadením treba vyriešiť niekoľko zásadných problémov. Vedci musia zabezpečiť, aby transplantované bunky fungovali spoľahlivo celé roky alebo dokonca desaťročia. Jednou z výziev je napríklad dostatočný prísun kyslíka a živín. Navyše, niektoré súčasné experimentálne terapie si stále vyžadujú podávanie imunosupresívnych liekov. Výskumníci preto hľadajú spôsob, ako bunky ochrániť bez potreby potláčať imunitu pacienta.

Nemenej dôležité je aj finančné hľadisko. Výroba živých bunkových štruktúr je technologicky náročná a veľmi drahá. Ak má byť liečba dostupná pre veľké množstvo pacientov, bude potrebné zefektívniť výrobu a znížiť náklady.

Diabetes

Zdroj fotky Pexels

Nádej pre milióny pacientov

Mnohí odborníci považujú tento smer výskumu za jeden z najnádejnejších v oblasti diabetu 1. typu. Ak sa podarí prekonať súčasné prekážky, mohlo by ísť o takzvané funkčné vyliečenie ochorenia, teda stav, keď telo opäť samo reguluje hladinu cukru bez potreby každodenných inzulínových injekcií.

Kým sa však táto technológia dostane do bežnej klinickej praxe, pravdepodobne uplynie ešte niekoľko rokov. Výsledky prvých štúdií však ukazujú, že vedci sú bližšie k tomuto cieľu než kedykoľvek predtým.