Aká je skutočná pravda o živote žien v Iráne? Mali všetko, dnes čelia stredovekým trestom!

Keď sa v súčasnosti povie „Irán“, každý si predstaví vojnu na Blízkom východe, ktorá odštartovala 28. februára 2026. Iným rezonujú medializované masové protesty proti vládcovi Chameneímu na prelome rokov 2025/2026. A možno v hlave vylovíme aj vedomosti zo stredoškolského dejepisu o starovekej Perzii, z ktorej sa zrodil dnešný Irán. V celej skladačke však chýba zásadná informácia. Ženy a ich postavenie. Tvoria až 49,22 % celkovej populácie krajiny, no ich situácia je alarmujúca. Môžu síce študovať, pracovať, voľne sa pohybovať, no ich práva sú prísne a veľmi sofistikovane kontrolované.

Ženy v Iráne: historická trauma a spomienky na časy, keď mohli všetko

Ak chceme hovoriť o postavení žien v Iráne, musíme sa trošku vrátiť do minulosti. Irán sa zrodil zo starovekej Perzie, ktorá bola jednou z najrozvinutejších, najmocnejších a najvyspelejších civilizácií v celých ľudských dejinách. Premenovanie krajiny sa zrealizovalo v roku 1935 a rozhodol o tom vtedajší iránsky panovník Rezá Šáh Pahlaví. Tento krok mal symbolizovať modernizáciu, nový začiatok krajiny a zároveň zdôrazniť jednotu všetkých etník, ktoré v krajine žili.

Ženy v Iráne v nasledujúcich desaťročiach zažívali doslova „zlatý vek“. Počas vlády dynastie Pahlaví získali právne a osobné slobody, ktoré si dovtedy nevedeli ani predstaviť. Irán sa tak stal jednou z najmodernejších krajín na Blízkom východe. V roku 1963 získali iránske ženy volebné právo, čo bolo skôr ako napríklad vo Švajčiarsku.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Anastasiya Parshina (@ai_nastya.coil)

Zákon o ochrane rodiny radikálne obmedzil viacženstvo (polygamia) a ak chcel mať muž aj druhú manželku, potreboval legálny súhlas prvej ženy. Nosenie šatky bolo dobrovoľné a opieralo sa vyslovene o osobnú a rodinnú voľbu. Vo veľkých mestách ako Teherán sa ženy obliekali takmer na nerozoznanie od Európanok: nosili krátke sukne, líčili sa a skúšali rôzne účesy. Taktiež mohli navštevovať kiná, kaviarne, bazény a pláže v plavkách spoločne s mužmi bez akýchkoľvek obmedzení či kontroly mravnostnej polície.

Situácia na vidieku však bola úplne iná. Pretrvával tam silný náboženský konzervativizmus a mnohé rodiny odmietali modernizáciu krajiny na západný obraz. Tento hlboký kultúrny rozpor vyvrcholil v roku 1979 do Islamskej revolúcie, po ktorej už nič nebolo tak ako dovtedy…

Rezá Šáh Pahlaví

Zdroj fotky Profimedia

Ako Irán pripravil ženy o ich slobodu zo dňa na deň

Islamská revolúcia v roku 1979 bola pre Irán a pre 49,22 % žien v ňom historickým zvratom. Moderná prozápadná monarchia sa zmenila na islamskú teokraciu. Čiže, na krajinu, ktorej vládne Najvyšší duchovný vodca – ajatolláh. Iránsky šach Mohammad Reza Pahlaví bol zvrhnutý a moci sa ujal Ruholláh Chomejní. Ten prakticky zo dňa na deň zlikvidoval pre ženy väčšinu práv a slobôd, ktoré dovtedy mali a vrátil ich do „stredoveku“. Zákonný vek na vydaj dievčat bol znížený na 9 rokov, ženy stratili právo na rozvod a opatrovníctvo detí a od roku 1983 bolo zavedené prísne povinné nosenie hidžábu (šatky) pod hrozbou väzenia či bičovania.

Ruholláh Chomejní

Zdroj fotky Profimedia

Ak sa pýtate, ako je to možné, odpoveď je: veľmi jednoducho. Teokratický režim je politická moc, ktorá je absolútne podriadená náboženskému vodcovi (Chomejnímu) a islamskému právu (šaría). Štát síce má voleného prezidenta a parlament, ale oproti duchovnému vodcovi nemajú takmer žiadne práva. Najvyšší vodca má totiž absolútnu kontrolu nad armádou, Islamskými revolučnými gardami, súdnictvom, štátnou televíziou a rozhlasom. Rozhoduje o zahraničnej politike, vyhlásení vojny a mieru.

Náboženstvu je podriadená aj Ústava a keďže na čele súdnictva stojí klerik, ktorého menuje Najvyšší vodca, ozajstnej spravodlivosti sa tamojšie ženy nedočkajú. Súdy bežne uplatňujú stredoveké tresty ako bičovanie, amputácie končatín, popravy ukameňovaním či obesením a legálne diskriminujú ženy a náboženské menšiny...

Ženy v Iráne

Zdroj fotky Pexels

Iránsky paradox: Ženy žijú ako pes na 10- metrovej reťazi

Kým Taliban vzal ženám v Afganistane všetko a nemôžu vôbec nič, v Iráne je situácia iná. Dalo by sa čiastočne povedať, že ide o manipulovanie v „rukavičkách“. Predstavte si, že uviažete psa na reťaz dlhú 10 metrov. Má síce voľný výbeh v perimetri tých desiatich metrov, no ďalej sa nepohne. A podobne to majú ženy v Iráne.

Na rozdiel od Afganistanu, ženy v Iráne nemajú zakázané vzdelávať sa a študovať. Tamojšie ženy to vo veľkom využívajú. „V krajine, ktorú si mnohí spájajú s prísnymi spoločenskými pravidlami, tvoria ženy na univerzitách väčšinu študentov. Na vysokých školách ich je približne 55 až 60 percent a v mnohých odboroch prevyšujú mužov. V prednáškových sálach v Teheráne, Isfaháne či Širáze tak často nájdete viac študentiek než študentov,“ hovorí Martin Navrátil.

Iránky pritom neštudujú len na humanitných odboroch, ale chodia na medicínu, na prírodné vedy či technické smery. Podľa údajov UNESCO mal Irán dokonca jeden z najvyšších podielov študentiek v inžinierskych odboroch na svete.

Ženy v Iráne

Zdroj fotky Pexels

V Iráne majú ženy dovolené protestovať (čo ale znemožňuje aktuálny vojnový stav), písať články, vyjadrovať sa a ovládajú niekoľko cudzích jazykov. Majú slobodný pohyb, teda, môžu chodiť samy po ulici, šoférovať auto a cestovať v rámci krajiny. Taktiež stále môžu voliť a kandidovať do parlamentu. Možno si poviete: Dobre, tak v čom je potom problém? A tu sa vraciame k spomínanému príkladu psa na reťazi. Tamojšie ženy totiž žijú v režime, ktorý im hádže polená pod nohy v iných oblastiach.

Napriek vzdelaniu ženy čelia obmedzeniam na trhu práce. Ich podiel na pracovnej sile je nízky kvôli ekonomickým bariéram a spoločenskému tlaku. Realitou je, že mnohé vzdelané ženy majú tak nízky plat, že by bez rodinného zázemia nevyžili. „Iránske zákony hovoria, že muž a žena majú za rovnakú prácu dostať rovnakú mzdu. V praxi však ženy v priemere zarábajú menej a výrazne menej ich nájdeme vo vedúcich pozíciách. Mnohé Iránky získajú kvalitné univerzitné vzdelanie, no následne narážajú na bariéry pri budovaní kariéry,“ vysvetlil Navrátil.

Ženy v Iráne

Zdroj fotky Pexels

Systematická kontrola žien sa v Iráne deje aj na iných úrovniach. Ženy a dievčatá od 7 rokov musia na verejnosti povinne nosiť šatku a voľný odev skrývajúci krivky. Na dodržiavanie zákonu o cudnosti a hidžábe z roku 2023 dohliadajú špeciálne jednotky a nedodržiavanie vedie k pokutám, zatknutiu alebo telesným trestom.

Ženy taktiež potrebujú povolenie manžela alebo otca na vycestovanie do zahraničia, prácu či štúdium. Nemajú, napríklad, rovnaké podmienky pri rozvode. Kým muž naň má automatické právo, žena oň môže požiadať len za veľmi špecifických a ťažko dokázateľných podmienok. Problém je aj získanie dieťaťa do opatery. Po rozvode totiž získavajú otcovia automatické poručníctvo nad deťmi od určitého veku. Problémom je aj to, že svedectvo ženy má pred súdom polovičnú hodnotu svedectva muža. Rovnako je to aj pri dedičských podieloch. Ešte stále si myslíte, že ženy v Iráne to majú „ v pohode“?

Ženy v Iráne

Zdroj fotky Pexels

Dievčatká (nie) sú nevesty

Oficiálny občiansky zákonník (článok 1041) hovorí, že minimálny legálny vek na uzavretie manželstva je pre dievčatá stanovený na 13 rokov. Má to však svoje „ale“. Existuje totiž právna medzera, ktorá v podstate umožňuje legálny sobáš už od 8 rokov. Podmienkou je súhlas jej otca alebo starého otca z otcovej strany a schválenie príslušným súdom, ktorý má posúdiť „najlepší záujem dieťaťa“. Ak, teda, muž v rodine povie, že je v záujme 8- ročného dievčatka, aby vymenilo bábiku v ruke za varešku a namiesto hračiek sa hralo s mužským prirodzením, zákon to umožňuje.

A aj sa to využíva. Podľa platných vládnych dát a údajov z medzinárodných organizácií sa ročne zosobášia až desaťtisíce dievčat mladších ako 15 rokov. Približne 17 % iránskych žien vstupuje do manželstva pred dovŕšením 18. roku života. Štát dokonca umožňuje fungovanie oficiálnych online zoznamovacích platforiem, ktoré registrujú neplnoleté dievčatá na účely dohodnutých sobášov! Tento stav dlhodobo kritizuje OSN aj organizácia Girls Not Brides.

Ženy v Iráne

Zdroj fotky Pexels

Keď stredovek riadi umelá inteligencia: Digitálny bič na milióny žien

Možno si pri čítaní týchto informácií hovoríte: Ako to štát môže kontrolovať, keď majú 93,17 milióna obyvateľov z čoho ženy tvoria 45,86 milióna? Veď to sa ani nedá...Nuž, dá. A pomerne jednoducho. Irán totiž na základe strategických dohôd s Čínou masívne nakúpil moderné technológie, ktorých cieľom je spomínaná kontrola dodržiavania zákonov.

Čo presne to znamená, aké tresty ženám hrozia za ich nedodržiavanie, kto sa v Iráne stal symbolom útlaku žien a prečo iránsky panovník Rezá Šáh Pahlaví rozhodne nebol spasiteľom iránskeho národa? Otvorte si joj.sk aj o týždeň a prinesieme vám pokračovanie článku!