Japonské tajomstvo dlhovekosti nie je žiadny zázrak: Týchto 5 návykov zvládnete aj vy

Japonci patria medzi najdlhšie žijúcich ľudí sveta. Za ich dlhovekosťou však nehľadajte jeden zázračný čaj či potravinu. Oveľa zaujímavejšie sú malé veci, ktoré sú prirodzenou súčasťou ich každodenného života.

Keď sa hovorí o dlhovekosti, Japonsko sa často uvádza ako jeden z najzaujímavejších príkladov na svete. Dôvod je jednoduchý – Japonci sa v priemere dožívajú veľmi vysokého veku a krajina má zároveň veľké množstvo ľudí, ktorí oslávili stovku.

Osobitnú pozornosť si v minulosti získala Okinawa, skupina japonských ostrovov, ktorá sa preslávila vysokým počtom dlhovekých obyvateľov. Práve odtiaľ pochádza aj niekoľko návykov, ktoré sa dnes po celom svete spájajú s takzvaným „japonským receptom na dlhovekosť“.

Nejde však iba o pekný príbeh. Podľa aktuálneho prehľadu OECD dosahuje stredná dĺžka života v Japonsku približne 84 rokov. Jednoducho povedané, dnešný novorodenec by sa pri zachovaní súčasných úmrtnostných pomerov v krajine mohol v priemere dožiť približne tohto veku. Japonsko je tak zhruba tri roky nad priemerom krajín OECD.

Čím to teda je? Odpoveď nie je taká jednoduchá ako „jedia viac rýb“ alebo „pijú zelený čaj“. Dlhovekosť nevytvára jeden zázračný zvyk. Úlohu zohráva zdravotná starostlivosť, životné podmienky, genetika, strava aj každodenný životný štýl.

A práve posledný bod je pre nás najzaujímavejší. V japonskom spôsobe života totiž nájdeme niekoľko prekvapivo obyčajných návykov, ktoré môžeme skúsiť aj bez toho, aby sme sa presťahovali na druhý koniec sveta.

Japonsko

Zdroj fotky Open ai

1. Namiesto zázračnej potraviny riešia celý tanier

Zelený čaj, morské riasy, miso či sója sa často prezentujú ako „tajomstvá“ Japoncov. V skutočnosti však nedáva veľký zmysel vybrať z celého spôsobu stravovania jednu potravinu a očakávať od nej zázraky.

Oveľa zaujímavejšia je skladba tradičného japonského jedálnička ako celku.

Veľká japonská štúdia, ktorá sledovala viac než 90-tisíc ľudí, spájala vyššie dodržiavanie tradičného japonského spôsobu stravovania s nižším rizikom úmrtia. Typický jedálniček obsahoval viac zeleniny, rýb, sójových výrobkov, morských rias či zeleného čaju a menej červeného mäsa. Výsledky publikoval European Journal of Nutrition.

Pre bežný život z toho však nemusíme robiť vedu.

Nemusíte začať jesť sushi trikrát týždenne ani zháňať exotické ingrediencie. Skúste sa radšej pozrieť na vlastný tanier: je na ňom zelenina? Máte počas týždňa rybu alebo strukoviny? Musí byť mäso vždy hlavnou časťou jedla?

Práve malé zmeny sú oveľa realistickejšie než kompletná premena jedálnička od pondelka.

2. Pohyb nemusí začínať zdvíhaním činiek 

Keď chceme „začať žiť zdravšie“, často si predstavíme permanentku do fitka, tréningový plán a minimálne hodinu voľného času.

Lenže telo nerozlišuje, či sa hýbete počas tréningu alebo cestou do obchodu.

Aj výskum medzi staršími Japoncami spojil pravidelnú chôdzu s dlhším životom bez zdravotného postihnutia. 

Pre nás z toho vyplýva veľmi jednoduché pravidlo: nehýbte sa iba vtedy, keď „cvičíte“.

Prejdite sa po obede. Choďte po menší nákup pešo. Namiesto výťahu použite schody. Po telefonáte sa prejdite okolo domu.

Samozrejme, obyčajná prechádzka nemusí nahradiť všetky ostatné formy pohybu. Jej výhodou však je, že ju dokážeme prirodzene dostať do dňa bez toho, aby sme na ňu potrebovali špeciálne vybavenie či hodinu navyše.

3. Starostlivosť o zdravie nekončí pri jedle a pohybe

Kalórie si vieme spočítať. Kroky nám spočítajú hodinky. Spánok sleduje aplikácia.

Oveľa ťažšie sa však meria niečo, čo môže byť pre kvalitný život rovnako podstatné – vzťahy s ľuďmi okolo nás.

Japonské výskumy medzi staršími obyvateľmi opakovane nachádzajú súvislosť medzi sociálnym zapojením a priaznivejšími zdravotnými výsledkami. Jedna z dlhodobých štúdií napríklad spojila účasť v komunitných a záujmových skupinách s nižším rizikom potreby dlhodobej starostlivosti a úmrtia. 

Neznamená to, že káva s kamarátkou je zázračný recept na dlhovekosť.

Je to však dobrá pripomienka, že stretnutie s ľuďmi, telefonát rodičom alebo spoločná večera nemusia byť iba veci, ktoré urobíme, keď nám zostane čas.

Možno sú tiež súčasťou starostlivosti o seba.

4. Ikigai: Máte dôvod tešiť sa na zajtrajšok?

Japonsko dalo svetu aj pojem, ktorý v posledných rokoch ovládol sociálne siete – ikigai.

Zvykne sa prekladať ako „dôvod, pre ktorý ráno vstávame“. Internet z neho postupne vytvoril komplikovaný diagram, v ktorom máme nájsť dokonalý prienik práce, talentu, vášne a peňazí.

V bežnom japonskom ponímaní však nemusí ísť o veľké životné poslanie.

Vaším ikigai môže byť rodina, práca, záhrada, obľúbená aktivita, starostlivosť o niekoho blízkeho alebo jednoducho niečo, na čo sa tešíte.

A namiesto otázky „Aké je moje životné poslanie?“ si môžeme položiť oveľa menej desivú:

Na čo sa teším zajtra?

Ak máte odpoveď, možno už svoje malé ikigai poznáte.

5. Nejesť automaticky až do úplného nasýtenia

S japonskou dlhovekosťou sa často spája aj výraz hara hachi bu, pochádzajúci z Okinawy. Zjednodušene sa interpretuje ako prestať jesť približne v momente, keď sa cítime na 80 percent sýti.

Tu však treba odložiť kalkulačku.

Osemdesiat percent nie je magická vedecká hranica, pri ktorej sa zapne ochrana pred starnutím. Oveľa zaujímavejšia je samotná myšlienka – jesť pomalšie a prestať vnímať prázdny tanier ako jediný signál, že sme skončili.

Vyskúšať môžete jednoduchú vec. V polovici alebo ku koncu jedla sa na chvíľu zastavte a položte si otázku:

Som ešte hladná, alebo už iba dojedám?

Bez počítania percent, zákazov a komplikovaných pravidiel.

Japonsko - vizualizácia

Zdroj fotky Open ai

Ani Japonci však nemajú dokonalý recept

Pri obdivovaní cudzieho životného štýlu je jednoduché vytvoriť dojem, že v Japonsku všetci jedia dokonale, veľa chodia, nikdy sa neprejedajú a dožívajú sa stovky.

Realita je, samozrejme, komplikovanejšia.

Jedným z problémov japonského jedálnička je napríklad vyšší príjem soli, ktorý sa spája aj s tradičnými slanšími potravinami a dochucovadlami. Aj preto sa v súčasnosti kladie dôraz na jeho znižovanie.

To je zároveň dôležitá pointa celého „japonského receptu“.

Nemusíme kopírovať inú kultúru. Môžeme si z nej vybrať to, čo dáva zmysel aj v našom živote.

Skutočné tajomstvo dlhovekosti je možno až príliš obyčajné

Keď z japonského životného štýlu odstránime exotické názvy, zostanú nám veci, ktoré poznáme všetci.

Pestrejšie jedlo. Prirodzený pohyb. Ľudia, s ktorými nám je dobre. Niečo, na čo sa tešíme. A schopnosť počúvať vlastné telo.

Ani päť týchto návykov vám nezaručí život do stovky. Dĺžku života ovplyvňuje množstvo faktorov, z ktorých nie všetky máme pod kontrolou.

Možno však stojí za to prestať hľadať jednu dokonalú potravinu, suplement alebo ranný rituál.

Japonská inšpirácia totiž ukazuje niečo oveľa menej vzrušujúce, no praktickejšie: zdravší život sa pravdepodobne neskladá z jedného veľkého rozhodnutia. Skladá sa z malých rozhodnutí, ktoré robíme znova a znova.