Zuzana Vačková upozornila na „vdovský hrb“: Možno ho máte aj vy a zatiaľ o ňom neviete

Zuzana Vačková otvorila tému, ktorá sa netýka iba starších ľudí. Hodiny nad telefónom či počítačom sa môžu podpísať pod naše držanie tela a prvé zmeny si často ani neuvedomujeme. Herečka ukázala, ako na ňom pracuje ona. Čo sa však v skutočnosti skrýva pod ľudovým označením „vdovský hrb“ a dá sa s ním niečo robiť?

Mobil v ruke, hlava sklonená nad displejom, ramená mierne vpredu. Poloha, v ktorej denne strávime možno oveľa viac času, než si uvedomujeme.

Práve na držanie tela upozornila aj Zuzana Vačková, ktorá sa téme venovala spolu s trénerkou Luciou Medekovou.

„Vdovský hrb. Poznáte? Možno si ho ani nevšimneme, kým nás nezačne bolieť krk, ramená alebo chrbát. Takzvaný vdovský hrb sa totiž nevytvorí zo dňa na deň,“ napísala herečka.

A hoci názov môže znieť ako problém našich starých mám, realita je trochu komplikovanejšia.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Zuzana Vackova (@zuzanavackova)

Čo je vlastne „vdovský hrb“?

„Vdovský hrb“ nie je presný lekársky názov jednej diagnózy. Bežne sa týmto výrazom označuje nápadnejšie zaguľatenie v oblasti hornej časti chrbta a krku.

Jednou z možností je zvýšené zakrivenie hrudnej chrbtice – kyfóza. Určitá krivka chrbtice je úplne prirodzená, problém nastáva pri jej nadmernom zvýraznení. Človek potom môže pôsobiť zhrbene, ramená sú viac zaoblené a pri výraznejšom probléme sa môže objaviť bolesť či stuhnutosť.

Nie každý hrbolček za krkom je však kyfóza. Podobne môže vyzerať aj nahromadenie tukového tkaniva v oblasti zátylku, ktoré má iné príčiny a vyžaduje iný prístup.

Preto nie je dobrý nápad diagnostikovať sa iba podľa fotografie na internete.

Vdovský hrb

Zdroj fotky Open ai

Zuzana Vačková upozornila na vec, ktorú robíme denne

„Hodiny s hlavou sklonenou nad telefónom, počítačom či knihou postupne menia naše držanie tela. Hlava sa posúva dopredu, ramená sa zatvárajú, svaly v oblasti krku a hrudníka strácajú rovnováhu,“ vysvetľuje v príspevku.

Práve dlhé pozeranie smerom nadol stojí za pozornosť.

Systematický prehľad výskumov o používaní smartfónov ukázal, že pri práci s nimi sa zväčšuje predklon hlavy a krku a mení sa aktivita niektorých svalov. Problémom teda nie je jeden pohľad na mobil, ale skôr dlhé zotrvávanie v rovnakej polohe.

Zaujímavé je tiež to, že výskum našiel u dospelých súvislosť medzi držaním hlavy viac vpredu a bolesťou krku. To však neznamená, že každá bolesť krku je automaticky spôsobená zlým držaním tela – vzťah medzi bolesťou a postúrou je komplexnejší.

Jednoduchý trik môžete urobiť ešte dnes

Nemusíte začínať hodinovým tréningom.

Pozrite sa najskôr na miesto, kde trávite najviac času. Ak máte monitor príliš nízko a celý pracovný deň k nemu skláňate hlavu, skúste ho zdvihnúť vyššie. Podobne môžete mobil častejšie zdvihnúť smerom k úrovni očí namiesto toho, aby ste hlavu neustále približovali k telefónu.

A potom je tu pohyb.

Nestačí sa iba „vystrieť“

Ak ste niekedy po niekoľkých hodinách pri počítači zatiahli ramená dozadu a povedali si musím sedieť rovno, pravdepodobne viete, ako dlho také rozhodnutie vydrží.

Zuzana Vačková preto upozorňuje aj na pravidelné a správne zvolené cvičenie, ktoré má pomôcť pracovať s oslabenými a preťaženými svalmi.

Aj zdravotnícke odporúčania pri posturálnych problémoch pracujú s fyzioterapiou a cvičením. Národná zdravotná služba uvádza, že fyzioterapia môže pomôcť zlepšiť držanie tela a zmierniť bolesť či stuhnutosť, hoci samotné cvičenie nemusí napraviť štrukturálnu krivku chrbtice.

A práve toto rozlíšenie je dôležité. Nie každý „hrb“ sa dá jednoducho vycvičiť.

Kedy už nestačí domáce cvičenie?

Ak ide najmä o návykové držanie tela, úprava pracovného prostredia, pravidelný pohyb a vhodné posilňovanie môžu byť užitočné.

Výraznejšie zakrivenie chrbtice však môže mať aj iné príčiny – napríklad osteoporózu, zmeny stavcov, artritídu alebo následky poranenia.

Ak teda pozorujete výraznú alebo zväčšujúcu sa zmenu tvaru chrbta, máte pretrvávajúce bolesti či stuhnutosť, je rozumnejšie obrátiť sa na lekára alebo fyzioterapeuta, než skúšať náhodné cviky zo sociálnych sietí.

A možno najpraktickejšiu myšlienku vystihla samotná Zuzana Vačková: „Nie preto, aby sme boli dokonalí, ale aby nám bolo v našom tele čo najdlhšie dobre.“

Presne o to totiž ide. Nie o dokonale rovný chrbát na fotografii, ale o telo, ktoré nás nebolí pri práci, šoférovaní ani obyčajnom pohľade na telefón.