Žena dostala v práci výpoveď, lebo nemala obuté lodičky: Kvôli týmto pravidlám ženy po celom svete vo veľkom protestujú!

Myslíte si, že prísne pravidlá pre ženy sa týkajú len moslimského sveta, pričom inde majú už úplnú slobodu? Pravdou je, že hoci žijeme v 21. storočí, za dverami sklenených mrakodrapov v Tokiu, Londýne či Soule stále prežívajú absurdné pravidlá, ktorými sa ženy musia riadiť. Predpísaná výška podpätkov a dĺžka sukní do práce, zákaz nosenia dioptrických okuliarov či nekompromisný diktát správneho odtieňa rúžu. V rubrike Ženy vo svete vám prinášame hlboký pohľad na globálny fenomén ženskej vzbury proti novodobým korporátnym korzetom.

Predstavte si, že prídete do práce v elegantnom biznis outfite, no nadriadený vás otočí vo dverách, pretože vaše opätky nemajú predpísaných sedem centimetrov. Alebo vám v manuáli krásy určia, aký presný odtieň laku na nechty musíte nosiť i ako často si upravovať rúž. Že to znie absurdne? Aj keď žijeme v 21. storočí a mnohé firmy sa navonok pýšia modernou kultúrou, realita za dverami sklenených mrakodrapov často pripomína hlbokú minulosť.

Lodičky a balerínky

Zdroj fotky Profimedia

"Krvavé lodičky" a zákaz okuliarov vyvolali revolúciu v Japonsku

Skutočný digitálny i spoločenský výbuch odštartoval v technologickej veľmoci, ktorá je však v otázke postavenia žien hlboko v minulom storočí. V Japonsku v roku 2019 spisovateľka Yumi Ishikawa založila hnutie #KuToo. Ide o geniálnu slovnú hračku spájajúcu japonské slová kucu (topánka), kucú (bolesť) a celosvetovú kampaň #MeToo. Miestne korporáty totiž od žien v administratíve nekompromisne vyžadujú celodenné nosenie podpätkov s výškou päť až sedem centimetrov. Celodenné státie a behanie po mrakodrapoch v nepohodlnej obuvi, ktoré spôsobovalo deformácie chodidiel i krvavé rany, bolo vnímané ako „štandard profesionálneho vzhľadu“.

Absurdnosť zašla tak ďaleko, že viaceré retailové siete ženám natvrdo zakázali nosiť do práce dioptrické okuliare. Dôvod? S okuliarmi vraj pôsobia „chladne“, zakrývajú si mejkap a tradičný japonský zákazník preferuje vidieť čistú tvár. Mužom, samozrejme, okuliare nikto nezakazoval.

Yumi Ishikawa

Zdroj fotky Profimedia

Britský škandál vo finančnom gigante: Výpoveď za ploché topánky

Že je to záležitosť len ázijskej kultúry? Omyl. Britská verejnosť zažila obrovský šok, keď recepčná Nicola Thorp napochodovala do londýnskej centrály prestížnej finančnej spoločnosti PwC. Mala na sebe elegantný biznis outfit a slušné čierne topánky. Problém bol, že mali plochú podrážku. Manažment ju okamžite otočil vo dverách s tým, že ak si neodíde kúpiť podpätky s výškou od päť do desať centimetrov, môže ísť domov a nedostane zaplatené. Nicola sa zaťala, odmietla sa podriadiť a dostala okamžitú výpoveď. Spustila však celonárodnú petíciu, ktorú podpísalo vyše 150-tisíc ľudí, a prípad sa dostal až na pôdu britského parlamentu.

Následné parlamentné vyšetrovanie odhalilo desivú realitu: britské firmy bežne v manuáloch pre zamestnankyne predpisovali nielen dĺžku sukní a výšku podpätkov, ale dokonca aj frekvenciu upravovania mejkapu počas dňa či presný zoznam povolených odtieňov laku na nechty.

Nicola Thorp

Zdroj fotky Profimedia

​

Južná Kórea ničí drahú kozmetiku

V Južnej Kórei, ktorá je jednou z metropol plastickej chirurgie, zašiel tlak na dokonalý vzhľad do extrémov. Ženy tu čelili tichému, no tvrdému pravidlu, že pred odchodom do práce musia stráviť hodiny nanášaním komplikovaného mejkapu, inak boli na pracovisku označované za „lenivé“ a neprofesionálne. Mladá generácia Kórejčaniek preto odpálila radikálne hnutie Escape the Corset (Útek z korzetu).

Ženy začali masovo mazať svoje profily, na sociálne siete vešali videá, kde kladivami rituálne ničili paletky a rúže za stovky eur, strihali sa na krátko a do práce začali chodiť s úplne čistou tvárou. Revolúciu zavŕšila populárna televízna moderátorka Lim Hyun-ju, ktorá ako prvá v histórii krajiny odmoderovala hlavné spravodajstvo v dioptrických okuliaroch, čím zbúrala dovtedy nedotknuteľné televízne tabu.

Lim Hyun-ju

Zdroj fotky Business Insider

Boj za prirodzené vlasy v amerických korporátoch

Diskriminácia v biznis prostredí sa však netýka len topánok a líčenia, ale zasahuje aj do rasovej identity. V USA i v mnohých európskych korporátoch čelili afroamerické ženy tichému pravidlu, podľa ktorého boli ich prirodzené kučeravé vlasy, vrkoče či dredy označené za „neupravené“ a nespĺňajúce biznis štandard. Ženy boli zamestnávateľmi nútené podstupovať drahé, bolestivé a chemické vyrovnávanie vlasov, ktoré im poškodzovalo pokožku, len aby ich vizuál zapadol do „belošského“ korporátneho ideálu. Výsledkom bol masívny emancipačný boj a prijatie zákona CROWN Act vo viacerých štátoch USA, ktorý natvrdo zakázal akúkoľvek diskrimináciu na základe účesu a prirodzenej textúry vlasov na pracovisku.

Žena s afroúčesom

Zdroj fotky Profimedia

​

Keď Hollywood zhodil lodičky priamo pred fotografmi

Tento nezmyselný estetický diktát neobchádza ani nablýskaný svet šoubiznisu. Na prestížnom filmovom festivale v Cannes ochranka v roku 2015 nepustila na premiéru filmu Carol skupinu žien v strednom veku len preto, že mali na sebe elegantné ploché topánky s kamienkami namiesto vysokých podpätkov, pričom viaceré z nich mali vážne zdravotné a lekárske obmedzenia. Reakcia Hollywoodu na seba nenechala dlho čakať.

Na znak solidarity a tvrdého protestu sa o rok neskôr megahviezda Julia Roberts vyzula priamo na červenom koberci a slávne schody v Cannes vyšliapala kompletne bosá. V roku 2018 ju napodobnila Kristen Stewart, ktorá si luxusné lodičky vyzula rovno pred stovkami fotografov, aby celému svetu ukázala, aké je toto pravidlo pre ženy ponižujúce a zbytočne bolestivé.

Julia Roberts

Zdroj fotky Profimedia

​

Sloboda voľby ako nový štandard

Všetky tieto príbehy z Tokia, Londýna, Soulu či Cannes jasne ukazujú, že novodobý boj za ženskú rovnoprávnosť sa neodohráva len v rovine platov, ale aj v rovine práva na vlastné telesné pohodlie a zdravie. Ženy na celom svete postupne odhadzujú korporátne korzety a dokazujú, že profesionalita sa nemeria výškou podpätku ani vrstvou mejkapu na tvári. Sloboda voľby sa stáva novým, nekompromisným biznis štandardom, ktorý už žiadny manažment nedokáže ignorovať.