Prečo sa chcú ženy zabávať bez mužov? Na Slovensku sa buduje silný trend, ktorý nadväzuje na svet!

Predstavte si diskotéku, ktorá praská vo švíkoch, no okrem barmana a ochrankárov nestretnete jediného muža. Navyše, keď odbije polnoc, ako Popoluška odchádzate domov vytancovaná, vyspatá a bez akýchkoľvek nepríjemných zážitkov s obťažovaním. To, čo by ešte pred pár rokmi znelo ako utópia, je dnes najhorúcejším spoločenským trendom. Nový fenomén akcií vyhradených výhradne pre ženy sa vypredáva týždne vopred. Prečo moderná generácia žien masívne uteká do priestorov bez mužského pohľadu? Nejde o žiadny novodobý rozmar, ale o pokračovanie stáročnej tradície i logickú reakciu na alarmujúce štatistiky obťažovania.

Revolúcia v slovenskom párty svete: Diskotéky len pre ženy

Na Slovensku vznikol absolútne unikátny koncept žúrovania, ktorý sa volá Mama je späť. Založila ho Kristína Banovič, ktorá vychádzala zo svojej vlastnej potreby a inšpirovala sa tak fenoménom, ktorý je v zahraničí už pomerne bežný. „Po pár mesiacoch materského kolobehu som znovu dostala chuť si zatancovať. Predstava noci v klube až do rána bieleho však pri skorých ranných budíčkoch neprichádzala do úvahy. Rozhodla som sa to preto zmeniť a nastaviť čas párty tak, aby zapadol do môjho života,“ hovorí Kristína na stránke projektu.

Víziou je vytvoriť priestor pre autentickú zábavu, ktorá rešpektuje náš denný rytmus. Zároveň aj vytvoriť bezpečný priestor pre ženy, ktoré sa chcú len zabaviť a nie neustále od seba odháňať mužov. „Naše podujatia vytvárame výhradne pre ženské publikum. Chceme si dopriať večer bez akýchkoľvek spoločenských očakávaní, kde sa každá z nás môže cítiť uvoľnene a prirodzene. Veríme, že práve tento prístup a čisto ženská spoločnosť prispievajú k jedinečnej atmosfére, ktorú spolu tvoríme.“

Párty len pre ženy

Zdroj fotky Pexels

„Kto vám bude kupovať drinky?“, pýtali sa organizátorky

Reakcie žien, ktoré sa týchto podujatí zúčastnili, a čísla hovoria samé za seba. Na prvú párty prišlo 100 žien, na ďalšiu už 170, pričom vypredaná bola tri týždne vopred. „Ten bezpečný priestor tam bol naozaj niečo výnimočné. Cítila som sa úplne posilnená,“ hovorí účastníčka. „V tomto by som tancovať určite nešla, keby tu mali byť aj muži,“ povedala pre SME klientka Veronika.

Kým ale projekt vznikol, samotná organizátorka narazila na mantinely. „Obiehala som Bratislavské kluby a od väčšiny z nich som dostala otázku, prečo by vôbec nejaká mama chcela ísť na párty. Vôbec tomu konceptu nerozumeli. A rovnako nerozumeli, prečo by chcela ísť žena na čisto ženskú párty,“ hovorí Kristína. Zároveň priznala, že počula aj otázku: „A kto vám bude kupovať drinky?“.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Mama je späť | párty pre všetky ženy (@mamajespat)

Štatistiky hovoria jasne: Prečo ženy v kluboch radšej volia samotu?

Ak chceme pochopiť, prečo Slovenky masívne kupujú lístky na párty bez mužov, musíme sa pozrieť na surové štatistiky. Pouličné obťažovanie (catcalling), nevyžiadané dotyky a sexuálny nátlak nie sú vymysleným strašiakom z internetu. Najrozsiahlejší celoeurópsky prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) priniesol alarmujúce zistenia. Až 55 % žien v Európskej únii zažilo od svojich 15 rokov nejakú formu sexuálneho obťažovania.

V kategórii mladých žien od 18 do 29 rokov je situácia ešte dramatickejšia – s nevítaným prenasledovaním, obscénnymi rečami či fyzickým obťažovaním sa stretlo neuveriteľných 75 % z nich. Špecificky pre slovenské reálie dáta ukazujú, že viac ako tretina Sloveniek zažila fyzické alebo psychické násilie, pričom nočné kluby a hromadná doprava po zotmení patria medzi najrizikovejšie zóny.

Žena na diskotéke

Zdroj fotky Pexels

​
Bežný nočný klub totiž pre ženu často znamená nutnosť byť neustále v strehu. V diskusiách sa Slovenky zverujú s rovnakými skúsenosťami: odmietanie dotieravých opitých mužov, nepríjemné i agresívne „lepenie sa“ na parkete a permanentný strach z toho, či im niekto nevhodí niečo do pohára. Párty „Mama je späť“ tieto hrozby kompletne filtruje. Ženy opisujú pocit absolútnej slobody, kedy môžu tancovať akokoľvek chcú, obliecť si čokoľvek a baviť sa v kruhu čistej ženskej solidarity bez strachu z obťažovania.

„Perfektný nápad! Krásne to ukazuje, čo je problém v našej spoločnosti. A každý, kto sa bude z tejto párty a jej účastníčok vysmievať, je súčasťou toho problému,“ napísala na Instagrame Lucia. „Úžasne je vidieť v komentároch presne ten dôvod, prečo je toto potrebné. Mizogýnia, urazené ofúknuté egá, ktorým niekto zobral možnosť slintať a zazerať, a privilegovaní jedinci, ktorí všetko merajú len cez svoju prizmu = mne sa to nedeje = problém neexistuje,“ zhodnotila Simona.

Women Only Party

Zdroj fotky Pexels

Pohľad mužov: Nie je to boj proti pohlaviu, ale za rešpekt

Fascinujúcim rozmerom celého ošiaľu okolo tohto projektu je reakcia v internetových diskusiách, kde sa prekvapivo masívne ozývajú samotní muži. Mnohí partneri i manželia koncept otvorene chvália a otvorene priznávajú, že svoje polovičky „púšťajú“ na tieto párty s absolútnym pokojom v duši. Z ich reakcií jasne vyplýva, že si sami dobre uvedomujú, akému toxickému tlaku ženy v klasických kluboch čelia. Odpadá tak zbytočná žiarlivosť i permanentný strach o bezpečnosť milovanej osoby.

„Za mňa super výmysel. Reálne sa môžu ženy zabaviť bez toho aby každých 10 minút odháňali chlapcov, ktorí si prišli len vr*núť alebo sa pobiť. Keby ide moja žena na takúto párty, tak zaručene mám oveľa nižšiu úroveň kortizolu v krvi,“ napísal Daf. „Chcel by som povedať, že som muž a to, že si dievčatá robia párty len pre seba ma nijako neohrozuje,“ vyjadril sa Honza. „Manželka na to chodieva rada a keďže nie je úplná párty kráľovná, tak jej stačí sa vyblázniť pár hodín a o pol noci už je doma,“ doplnil Pavol.

Obťažovanie v bare

Zdroj fotky Profimedia

Ženy ženám – odveká tradícia sa vracia

Priestory, v ktorých sa stretávajú len ženy, pritom nie sú žiadnym výdobytkom súčasnosti, výkrik modernej hyper-emancipácie či zbytočný rozmar. Historická realita nás bleskovo vyvádza z omylu. Ženské spoločenstvá, ktoré hľadali autonómiu a bezpečie mimo patriarchálneho dohľadu, fungovali v Európe odjakživa.

Jedným z najfascinujúcejších príkladov zo stredoveku (12. až 14. storočie) bolo hnutie begín (beguines). Išlo o združenia slobodných žien a vdov, ktoré odmietli vstúpiť do kláštora, no zároveň nechceli žiť v područí manželov. Zakladali vlastné uzavreté mestské štvrte – beguinages – kde spoločne bývali, ekonomicky prosperovali, vzdelávali sa i spravovali svoje veci bez akéhokoľvek mužského vedenia. Boli natoľko úspešné a sebestačné, že ich vtedajšia cirkevná vrchnosť začala považovať za hrozbu.

Na túto tradíciu neskôr nadviazali literárne salóny 18. storočia a prvé ženské spolky. Na Slovensku napríklad ikonická Živena založená v roku 1869. Tieto komunity nikdy nevznikali zo snahy mužov diskriminovať. Boli bezpečným prístavom, kde ženy mohli slobodne rozvíjať svoje myšlienky, umenie a názory bez toho, aby ich niekto neustále spochybňoval či objektifikoval. Moderné ženské fitness centrá, coworkingy či diskotéky sú tak len logickým evolučným pokračovaním tohto tisícročného inštinktu sebazáchovy.

Slovenský spolok Živena

Zdroj fotky Profimedia

Nie všetci muži patria do jedného vreca, no problém existuje

Women-only priestory okamžite vyvolali vlnu hnevu u časti mužskej populácie, ktorá hovorí o diskriminácii a pokrytectve. Pravdou však zostáva, že trh len zareagoval na dlhodobo ignorovaný dopyt po bezpečí a komforte. Ak sa ženy v prítomnosti mužov nedokážu v nočnom klube uvoľniť bez strachu z obťažovania, riešením nie je zakazovať ženskú solidaritu, ale začať nahlas hovoriť o správaní agresorov.

Je pritom nesmierne dôležité zdôrazniť, že vznik čisto ženských priestorov v žiadnom prípade nehádže všetkých mužov do jedného vreca. Nie je to slepý boj proti mužskému pohlaviu. Drvivá väčšina otcov, synov i partnerov sa správa slušne a s rešpektom. Žurnalistika i každodenná realita však nemôžu zatvárať oči pred faktom, že stačí jedno percento agresívnych či dotieravých jedincov na to, aby žene kompletne zničili večer aj pocit bezpečia.

Priznať si, že tento problém reálne existuje, nie je útokom na mužov. Je to prvý a nevyhnutný krok k tomu, aby sme v spoločnosti vytvorili kultúru, kde sa žiadna žena nebude musieť na ulici či parkete obzerať so strachom za svoj chrbát.

Obťažovanie v bare

Zdroj fotky Profimedia