Škandál na Cornell University je pre Slovensko zrkadlo: Prečo školy chránia predátorov a imidž na úkor obetí?

Šokujúca kauza z Cornell University, kde obeť Jane Doe čelila sedem hodín zneužívaniu zo strany svojich spolužiakov, otriasla celým svetom. Tento prípad však nastavuje neúprosné zrkadlo aj slovenskému vysokému školstvu. Prečo systém na oboch stranách oceánu radšej obetuje obete, len aby zachránil posvätný imidž inštitúcie a nedotknuteľných profesorov?

Škandál z Cornell University: Keď systém chráni chlapcov z dobrých rodín

Predstavte si, že posielate svoju dcéru na jednu z najprestížnejších univerzít sveta. Miesto, kde sa formujú budúci prezidenti, nositelia Nobelových cien a globálna elita. Veríte, že je v bezpečí, obklopená tou najbystrejšou generáciou. Potom však príde jedna noc, luxusné sídlo študentského bratstva, omamné látky a skupinový čet, v ktorom sa mladí muži správajú ako stredovekí predátori. A celý mýtus o elite sa rozplynie ako dym z cigarety.

Najnovšia kauza z Cornell University, ktorá momentálne otriasa Spojenými štátmi, strháva nablýskanú oponu z amerického sna a ukazuje, že pre ženy na akademickej pôde môže byť realita hlboko primitívna. Systém totiž opäť raz chráni synov z dobrých rodín na úkor obetí.

Cornell University

Zdroj fotky Profimedia

Tri slová, z ktorých mrazí

Celý prípad, ktorý sa odohral v dome bratstva Chi Phi (Xi Chapter), sa na verejnosť naplno dostal po tom, čo obeť, vystupujúca pod pseudonymom Jane Doe, podala civilnú žalobu. To, čo malo byť bežnou študentskou párty, sa zmenilo na hodiny systematického zneužívania. Podľa žaloby bolo dievča omámené ketamínom a vystavené brutálnemu útoku siedmich členov bratstva.

Najdesivejší na celom prípade však nie je len samotný čin, ale chladnokrvnosť, s akou k nemu útočníci pristúpili. V skupinovom čete na Snapchate sa totiž objavila správa s otázkou: „Shop still open?“ (Obchod stále otvorený?). Tri slová, ktoré premenili ľudskú bytosť na tovar, na voľne dostupnú korisť, ku ktorej boli cez správy prizývaní ďalší „bratia“. Keď sa ráno prebrala, zmätená a zranená, netušila, že skutočný boj so systémom sa pre ňu len začína. Kultúra amerických študentských bratstiev (tzv. Greek Life systém ako Alpha Phi, Sigma Chi atď.) totiž dlhodobo čelí obvineniam zo systémového krytia predátorského správania.

Cornell University

Zdroj fotky Profimedia

Žena je pre nich len symbol statusu

Americké univerzitné bratstvá vznikali už od 19. storočia ako elitné, tajné spolky pre privilegovaných mladých mužov. Vo svojej podstate však dodnes fungujú ako vysoko maskulinizované prostredia posadnuté dominanciou a hierarchiou. Ženy v tomto systéme historicky aj vizuálne (napríklad v internej komunikácii a na sociálnych sieťach bratstiev) často nefigurujú ako rovnocenné partnerky. Sú vnímané len ako symboly statusu, marketingové nástroje alebo prostriedky na upevnenie mužského puta.

Extrémny dôraz na lojalitu a tajnostkárstvo (Brotherhood) navyše vytvára prostredie, v ktorom sa členovia navzájom bezhranične kryjú. Nahlásenie incidentu alebo akákoľvek kritika vlastného „brata“ sa vníma ako neodpustiteľná zrada celého spolku, takzvaný snitching. A to je živná pôda pre páchanie násilia...

Cornell University

Zdroj fotky Profimedia

Spolužiačky sú ako lovná zver

V sociológii amerických univerzít existuje preukázaný a desivý fakt: domy bratstiev fungujú počas víkendov ako organizované pasce na ženy. Najčastejšou korisťou sú čerstvé študentky prvého ročníka (Freshmen), ktoré ešte nepoznajú prostredie. Tento mechanizmus má jasné pravidlá. V mnohých kampusoch majú totiž povolené organizovať párty s alkoholom výhradne mužské bratstvá, kým ženské spolky (sororities) majú v domoch alkohol prísne zakázaný. Ženy sú tak systémom doslova natlačené na „mužské územie“.

Tam chlapci kontrolujú absolútne všetko – od vstupu pri dverách, cez voľne tečúci tvrdý alkohol, až po drinky kontaminované drogami ako Rohypnol či GHB. Vznikol pre to pojem „Hunting Ground“ (lovný revír), kde je sexualizované násilie neraz brané ako zvrátený rituál iniciácie.

Obťažovanie

Zdroj fotky Pexels

Prelomová štúdia profesoriek A. Koss a I. Hanson odhalila, že u mužov v bratstvách je až trikrát vyššia pravdepodobnosť, že spáchajú znásilnenie, než u bežných študentov. Čísla Asociácie amerických univerzít (AAU), do ktorej prieskumu sa zapojilo vyše 180-tisíc študentov, potvrdzujú, že až 25,9 % študentiek (každá štvrtá) zažije počas štúdia nejakú formu neželaného sexuálneho kontaktu prostredníctvom fyzickej sily alebo intoxikácie.

Intoxikácia

Zdroj fotky Pexels

Systémová nedotknuteľnosť: Miliardový biznis s mlčaním

Ako je možné, že tento stredovek na elitných univerzitách stále prežíva? Je to jednoduché. Odpoveďou je obrovská finančná a politická moc bývalých členov (alumni). Títo muži dnes sedia v kreslách senátorov, sú to sudcovia Najvyššieho súdu či riaditelia z Wall Street a školám posielajú miliónové až miliardové dary. Tieto peniaze tvoria takzvaný Endowment – kapitálový fond, z ktorého univerzity žijú, platia profesorov a stavajú budovy.

Keď na akademickej pôde dôjde k znásilneniu, vedenie školy čelí brutálnemu vnútornému tlaku. Investigatívy The Washington Post a Center for Public Integrity odhalili, že hoci majú univerzity povinnosť zverejňovať informácie o kriminalite v kampusoch, čísla masívne podhodnocujú a manipulujú. Ak by totiž škola získala imidž „nebezpečného miesta“, bohatí sponzori by zmrazili svoje šeky a klesol by záujem solventných rodín o zápis detí.

Podpisovanie šeku

Zdroj fotky Profimedia

Vyšetrovania amerického Ministerstva školstva a jeho Úradu pre občianske práva (OCR) natvrdo odhalili, že školy riešia znásilnenia na pôde bratstiev „interným uprataním“. Páchateľov, ak išlo o synov vplyvných donorov, potrestali len formálnym pokarhaním, napísaním sebareflexívnej eseje alebo suspendovaním na jeden semester. Tento fenomén detailne zmapoval aj dokumentárny film nominovaný na Oscara The Hunting Ground.

Bývalí dekani v ňom pod prísahou priznali, že dostávali priame inštrukcie od vedenia škôl, aby prípady znásilnení členmi bratstiev brzdili, nezaťahovali do nich štátnu políciu a chránili tak kľúčových donorov univerzity. Aj preto 80 až 90 % obetí útok nikdy oficiálne nenahlási. Boja sa akademickej odvety, sociálnej izolácie a vedomia, že systém drží stranu útočníkom.

Prednášková miestnosť

Zdroj fotky Pexels

Slovenská realita: Tri štvrtiny študentiek zažilo sexuálne obťažovanie

Bolo by obrovským sebaklamom myslieť si, že toto je výhradne americký problém prehnitých luxusných kampusov. Ak odložíme grécke písmená a honosné vily, realita na slovenských vysokých školách hovorí desivou, paralelnou rečou. Podľa prelomového výskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR), ktorý mapoval situáciu na našich verejných vysokých školách, sa so sexuálnym obťažovaním počas štúdia stretli viac ako tri štvrtiny (76 %) študentiek a študentov.

Až 46 % z nich priznalo priamu skúsenosť s neželanou sexuálnou pozornosťou (od nechutných komentárov k telu až po nevyžiadané erotické materiály a nátlak na rande) a 3 % čelili priamemu sexuálnemu nátlaku. Čo je však najmrazivejšie prepojenie s americkým systémom? Reakcia našich inštitúcií.

Slovenský výskum odhalil, že len v jedinom percente (1 %) prípadov škola reálne spustila oficiálne konanie proti útočníkovi. Aj u nás totiž často platí to, čo pomenúvajú odborníci na akademické prostredie: pre vedenie fakúlt je neraz dôležitejší „dobrý imidž“ a status školy než utrpenie mladých ľudí. Kruh mlčania sa tak uzatvára rovnako v Bratislave ako v New Yorku

Obťažovanie

Zdroj fotky Pexels

Falošná ochrana „dobrého mena“ školy

Na Slovensku je imidž školy rovnako posvätný ako v Amerike. Ako potvrdzujú domáce výskumy, pre vedenie fakúlt je neraz dôležitejší „čistý štít“ navonok než utrpenie študentiek vnútri. Žijeme totiž v dobe, keď slovenské vysoké školy bojujú o každého jedného študenta a čelia masívnemu odlivu mozgov do zahraničia. Verejný škandál so sexuálnym obťažovaním by v ich očiach znamenal okamžitý pád záujmu, stratu prestíže v akademických rebríčkoch a potenciálne krátenie štátnych dotácií, ktoré sa odvíjajú aj od počtu zapísaných študentov a reputácie. Heslo je jasné: „Čo sa doma uvarí, to sa doma zje.

Ukazovanie prstom na obeť

Zdroj fotky Pexels

Normalizácia obťažovania v slovenskej kultúre

Najväčšou prekážkou v boji proti tomuto systému je však hlboko zakorenená normalizácia a zľahčovanie obťažovania v našej vlastnej kultúre. Sexistické vtipy na prednáškach, nevhodné dvojzmyselné narážky na vzhľad študentiek či otvorený nátlak na rande zo strany vyučujúcich sa v slovenskom prostredí ešte stále pričasto prechádzajú len mávnutím ruky.

Okolie a neraz i samotné vedenie škôl, tieto prejavy bagatelizuje cynickým komentárom: „Veď o nič nejde, pán profesor len zložil kompliment a vy ste precitlivená.“ Keď v našej spoločnosti chýba jasné a nekompromisné odsúdenie takéhoto správania, logicky chýba aj odvaha akademických funkcionárov rázne konať. Podnety vystrašených študentiek sa preto namiesto postúpenia polícii radšej potichu upratujú do zásuviek disciplinárnych komisií, kde bez akéhokoľvek výsledku zapadnú prachom. Agresor tak zostáva nedotknuteľný a obeť definitívne umlčaná.

Mlčanie

Zdroj fotky Pexels

Prečo ženy stále ťahajú za kratší koniec?

Môžeme si povedať, že zneužívanie a obťažovanie vysokoškoláčok je americký problém. Že na Slovensku nemáme luxusné vily s gréckymi písmenami na fasáde a miliardové fondy. No mentálne nastavenie spoločnosti, ktoré táto kauza odkrýva, nám nastavuje zrkadlo. Aj v našom prostredí sme až príliš často svedkami toho, ako sa pri obvineniach zo sexuálneho násilia automaticky hľadá chyba na strane obete. Pýtame sa, čo mala oblečené, prečo pila, prečo išla na tú izbu či internát.

Keď Jane Doe z Cornell University v textovej správe po tom, čo ju z párty cynicky vyhodili, napísala, že žena vždy ťahá za kratší koniec, pomenovala univerzálnu pravdu. Tá platí rovnako v štáte New York ako v študentských domovoch, napríklad, v Mlynskej doline. Latka civilizovanosti a bezpečnosti sa totiž nemeria tým, aké vysoké skóre dosahuje univerzita v akademických rebríčkoch, ale tým, ako sa dokáže zastať mladého dievčaťa, ktoré v jej priestoroch zažilo to najhoršie poníženie.

Obťažovanie žien

Zdroj fotky Pexels