Veronika Homolová Tóthová získala prestížnu Cenu Ústavu pamäti národa za prínos k poznaniu obdobia neslobody

Reportérka TV JOJ, dokumentaristka, režisérka a spisovateľka Veronika Homolová Tóthová si prevzala Cenu Ústavu pamäti národa za rok 2026. Ocenenie získala za mimoriadny prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie.

Veronika Homolová Tóthová patrí k výrazným osobnostiam slovenskej dokumentárnej a publicistickej tvorby. Vo svojej práci sa dlhodobo venuje príbehom ľudí, ktorých životy poznačili totalitné režimy, politické prenasledovanie, vojnové udalosti a strata základných ľudských práv. Prostredníctvom reportáží, dokumentárnych projektov a literárnej tvorby uchováva autentické svedectvá pamätníkov a približuje ich ďalším generáciám.

Cena Ústavu pamäti národa je ocenením jej úsilia pripomínať historické udalosti prostredníctvom konkrétnych ľudských osudov. Jej práca ukazuje, že za veľkými dejinnými udalosťami sa skrývajú osobné príbehy, ktoré by bez ich zaznamenania mohli zostať zabudnuté. „Veľmi si Cenu ÚPN vážim. Pripomínanie a nezabúdanie na to, ako sa žije v neslobode, pripomínanie odvážnych a statočńych, ale aj obetí je, veľmi dôležité. Každý zaznamenaný príbeh mnou prešiel, z každého vo mne kúsok zostal. Dodnes vidím pána Wagnera ísť Mauthausenom a dívať sa neveriacky na tú krásnu zelenú trávu, ktorá tam dnes rastie, a ktorú tam v roku 1944 veľmi chcel mať. Aby ju mohol zjesť. Pani Eugéniu Anoškinovú, ktorá už pre skrútené prsty po brutálnom zaobchádzaní vo väzení nikdy nemohla hrať na svoj milovaný klavír, Pána Bernarda Papánka, ktorý sa vďaka penicilínu, ktorý mu podali Kanaďania, keď pri Dunkerque utrpel 8-násobný priestrel brucha, ponáhľal domov, aby objal svoju maminku, a nenašiel tam už nikoho z rodiny. Pani, ktorá mi zverila svoj príbeh pod podmienkou, že nikdy neprezradím jej meno, pretože o tom, čo sa jej stalo v 50.-tych rokoch, jej rodina nič netuší.”

Práve tieto silné osobné svedectvá sú základom jej tvorby. Vďaka dôvere pamätníkov sa jej podarilo zachytiť príbehy, ktoré odhaľujú krutosť neslobodných režimov, ale aj mimoriadnu odvahu, odhodlanie a ľudskosť tých, ktorí nimi prešli.

Jej dokumentárne filmy majú svoje miesto aj vo vysielaní televízie JOJ Svet. Patria medzi ne dokumenty Chlapec z Povstania – Medzi vojnou a hudbou, Naša Líza či Pivnica pod domom č. 38. Tieto snímky pripomínajú, aké dôležité je uchovávať svedectvá pamätníkov a odovzdávať ich ďalším generáciám.

Ocenenie Veroniky Homolovej Tóthovej zároveň pripomína význam kvalitnej dokumentárnej žurnalistiky a jej úlohu pri uchovávaní historickej pamäti. V čase, keď postupne odchádzajú poslední priami svedkovia mnohých tragických udalostí 20. storočia, nadobúda zaznamenávanie ich výpovedí osobitný význam.