Keď meter nemá vždy sto centimetrov: Prečo hriechy mužov ospravedlňujeme a ženy za ne urážame?

Predstavte si svet, v ktorom by krajčírsky meter nemal pre každého rovnakých sto centimetrov. Presne v takejto absurdnej realite však denne žijeme, keď príde reč na posudzovanie žien a mužov. Kým muž, ktorý platí za s*x, odchádza z rovnice ako ctihodný „zákazník“ a ten, kto podvádza manželku, je vnímaný takmer ako nesvojprávna obeť, žena v tej istej situácii dostáva doživotný prívlastok prostitútky či rozvracačky rodín. Indická influencerka Rinima Borah nastavila zrkadlo takzvanému internalizovanému patriarchátu a hovorí jasne: Odbúravanie nespravodlivého systému sa začína spochybňovaním slov, ktoré sme boli naučení považovať za absolútnu normu. Často sme to totiž aj my ženy, kto hádže kamene do vlastných radov.

Dvojitý meter v našich ústach

Skúste sa na moment zastaviť a zamyslieť sa nad slovami, ktoré denne lietajú vo verejnom priestore, na sociálnych sieťach alebo pri bežných kávových debatách. Prostitútka, zlatokopka, ľahká žena či rozvracačka rodín. To je len zlomok nálepiek, ktoré spoločnosť s neuveriteľnou ľahkosťou a dešpektom lepí ženám na čelo. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, kto tieto výrazy vymyslel a prečo v našom jazyku neexistuje ich zrkadlový, rovnako potupný ekvivalent pre mužov? Indická podnikateľka, rečníčka a niekdajšia misska Rinima Borah nedávno zverejnila príspevok, ktorý tne do živého a odkrýva mrazivú pravdu. Patriarchát je v nás zakorenený tak hlboko, že sme si jeho prekrútenú logiku adoptovali do vlastnej slovnej zásoby.

Ženy vo svete - muži a ženy

Zdroj fotky AI

Keď on je ctihodný zákazník a ona je len ľahká žena

Rinima Borah poukazuje na úplne základný, no absurdne prehliadaný lingvistický paradox. „Máme slovo pre ženu, ktorá spáva s mužmi za peniaze. Presne tak – hovoríme jej prostitútka. Ale čo muž, ktorý jej za s*x platí? No počkajte... toho nazývame, ehm, zákazníkom či klientom? Aké to ‚úctyhodné‘ označenie! Veď on je predsa ten, kto za službu platí,“ otvára tému indická influencerka.

V hlboko zakorenenej logike trhu pritom platí jasný princíp ponuky a dopytu. Keby neexistoval dopyt zo strany mužov, neexistoval by ani trh s takouto službou. Napriek tomu muž z tejto rovnice odchádza ako neutrálny „obchodný partner“, zatiaľ čo žena dostáva na chrbát celoživotnú nálepku hanby, opovrhnutia a morálneho odsúdenia. A táto dvojitá optika sa nezastavuje len pri najstaršom remesle.

Presne to isté zažívame pri slove zlatokopka. Ak sa žena vydá za muža čisto kvôli jeho bankovému kontu, spoločnosť ju okamžite rituálne ukrižuje. „Ale čo muž, ktorý si tú istú ženu vedome vezme len kvôli jej kráse, telu alebo s*xu? Ako nazveme jeho? Nuž, zjavne nijako zvlášť urážlivo. Je to jednoducho muž, ktorý si vzal krásnu ženu,“ dodáva Borah. Ženský pragmatizmus je hriechom, mužská povrchnosť normou.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Rinima Borah (@rinima_borah)

Kto tu vlastne rozvracia rodinu?

Najrevolučnejšou časťou úvahy je však dekonštrukcia výrazu „rozvracačka rodín“. Predstavte si klasický, tisíckrát videný scenár. Ženatý muž podvádza svoju manželku s inou ženou. V momente, keď pravda vyjde najavo, hnev podvedenej manželky, rodiny aj celého okolia sa v drvivej väčšine prípadov nenasmeruje na neverného muža, ale na „tú druhú“. Ona dostane nálepku bezcitnej beštie, ktorá zničila ich šťastie a rozbíja rodinu.

Rinima Borah však kladie logickú, priam mrazivú otázku: „Prepáčte, ale kto bol v tomto prípade ženatý? Kto sa zaviazal vernosťou? Chápete, čo tým chcem povedať?“ Bol to predsa muž, kto porušil manželský sľub, kto klamal a kto niesol zodpovednosť za svoju rodinu. Napriek tomu slovná zásoba trestá ženu stojacu mimo tohto zväzku. Muž je vnímaný takmer ako nesvojprávna obeť, ktorú niekto „zlákal“, zatiaľ čo žena odchádza s pečiatkou morálneho bahna.

Manželský trojuholník

Zdroj fotky AI

Sme spolupáchateľkami vlastného útlaku

Tento fenomén má svoje presné odborné pomenovanie – internalizovaný patriarchát. Ide o stav, keď ženy podvedome prijmú stereotypizované pravidlá hry, ktoré nastavili muži, a začnú ich aplikovať samy na seba a na svoje okolie. „Zvykli sme si ženy súdiť do takej miery, že sa ani nezastavíme, aby sme sa zamysleli nad slovami, ktoré používame. Niekedy dokonca ani nejde o to, že by ženu súdil muž; sme to my ženy, kto používa tieto výrazy proti sebe navzájom, bez toho, aby sme sa nad tým čo i len zamysleli,“ varuje indická podnikateľka.

Najsmutnejším obrazom dnešných dní je pohľad do diskusií na sociálnych sieťach. Keď sa objaví kauza nevery, alebo sa píše o žene, ktorá uspela v biznise po boku vplyvného muža, tie najvulgárnejšie a najkrutejšie komentáre plné zahanbovania často nepíšu muži. Píšu ich iné ženy. Podieľame sa na systéme, ktorý nás utláča, a samy hádžeme kamene do vlastných radov bez toho, aby sme si uvedomovali, že tým len betónujeme mocenskú nadvládu nad svojím vlastným pohlavím.

Starší solventný muž s mladšou priateľkou

Zdroj fotky AI

​

Ako von z bludného kruhu?

Skutočné oslobodenie žien sa preto neodohráva len na papieri, v parlamente alebo dosiahnutím finančnej nezávislosti. Neznamená to len možnosť obliekať sa podľa vlastného vkusu či schopnosť nahlas sa ozvať v korporáte. Skutočná emancipácia sa začína v našich hlavách. V momente, keď začneme spochybňovať veci, o ktorých nás od detstva učili, že sú úplne normálne.

Keď nabudúce v práci, v obchode alebo na internete začujete slovo, ktorého jediným cieľom je ponížiť, zaškatuľkovať alebo morálne zahanbiť ženu, položte si spolu s Rinimou Borah jednu jedinú čistú otázku: Keby to isté urobil muž, ako by sme ho nazvali? Ak zistíte, že vaša odpoveď pre muža je neutrálna, ospravedlňujúca alebo v našom jazyku dokonca vôbec neexistuje, našli ste internalizovaný patriarchát v praxi. Nemôžeme totiž zmeniť svet okolo nás, pokiaľ si odmietame priznať, že jeho nespravodlivé pravidlá sami denne vyslovujeme...