Toto sa deje so vzorkami infekcie koronavírusu, ktoré putujú do SAV

BRATISLAVA - Už pred niekoľkými dňami sa do boja proti šíreniu koronavírusu zapojili aj virológovia zo Slovenskej akadémie vied. Začali tam testovať vzorky na prítomnosť infekcie.

Laboratórium v SAV bolo nutné pred testovaním špeciálne upraviť. "Bolo okolo toho veľa organizačnej práce. Mali sme šťastie, že toto laboratórium bolo pripravené na iný účel aj s certifikáciami, aj s prístrojovým vybavením, ktoré je vhodné na realizáciu testov, kde sa môže pracovať s infekčným materiálom. Tá príprava týždňová aj s overením testov s validáciou reagencií bola extrémne rýchla," opísala riaditeľka biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková.

Celý postup testovania je náročný. "Zdá sa to byť zložité a sú to len hrubé rysy. Opíšem to veľmi stručne. Vzorka, ktorá príde sa musí najprv spracovať tak, aby sa z nej izolovala vírusová RNA, to môžeme povedať, že je najrizikovejší krok a táto RNA sa musí prepísať do DNA, pretože do tej klasickej reakcie PCR vchádza DNA, ktorá je stabilnejšia. Dochádza k takzvanej amplifikácií tejto nukleonovej kyseliny. To je zmnoženie tej molekuly, aby bol ten signál detekovateľný a pomocou svetelných prob sa detekuje množstvo," opísala riaditeľka. 

Reč je o steroch z hrdla. V krvi sa totiž vírus nachádza neskôr. Na tretí až piaty deň. "Relatívne málo ľudí má vírus v krvi, pretože to je proces, ktorý sa nazýva virémia a ten vírus sa najprv musí rozmnožiť a až potom sa dostáva do krvi v neskoršej fáze," vysvetľuje Pastoreková.

"V prvotnej fáze ochorenia sa vírus množí len v horných dýchacích cestách a až potom postupne akokeby kolonizuje pľúca  a tam už potom prebiehajú závažné symptómy," dodáva riaditeľka. Práve test PCR dokáže rozlíšiť koronavírus od ostatných vírusov, ktoré má človek v tele. "Tá RNA má špecifické charakteristiky, čiže my používame špecifické reagencie, ktorými vieme túto RNA detekovať a odlíšiť od iných vírusov. Používame kúsky DNA, ktoré sa naviažu len na RNA a nenaviažu sa na RNA chrípky alebo nejaké rinovírusu, ktorý spôsobuje napríklad nachladnutie," upresnila Pastoreková. 

Riaditeľka sa vyjadrila aj k rýchlotestom. "Máme dva typy rýchlotestov. Jeden je zameraný na detekciu vírusovej bielkoviny, je to akokeby detekcia množiaceho sa vírus v sliznici. Sú to protilátky voči tomuto vírusu, pomocou ktorých my akokeby zviditeľňujeme tie bielkoviny. Tento test je použiteľný v priebehu ochorenia, nie na začiatku. A ten druhý rýchlotest, ktorý zisťuje protilátky voči vírusu v krvi. To je test, ktorý je skôr komfirmačný alebo monitorovací po odznení ochorenia. Pretože prvé protilátky sa začnú produkovať na 10 deň po infekcii. Už je to v priebehu ochorenia. Potom tieto IgM protilátky, to sú tie prvotné, sa zmenia na protilátky IgG, to sú stabilnejšie a pretrvávajú dlhšiu dobu a to je najskôr na dvanásty deň," dodala. 

​