Nikdy som úplne nechápal ľudí, ktorí robia ranné vysielanie (napriek tomu, že som si to kedysi na vlastnej koži vyskúšal, ale to nie je smerodajné, pretože ja seba chápem málokedy). Hlavne za posledné roky som mal pocit, že ak by som mal niečo podobné robiť, hneď večer by som sa ocitol v KRIMI. Nie ako redaktor, ale ako hlavná téma reportáže: „Zabil ho budík”. Ja som sa o vraždu budíka pokúsil niekoľkokrát, no vždy to prežil. Skrátka, existencia ľudí, ktorí si nastavujú budíky na 4:00, bola pre mňa ešte donedávna úkazom, ktorý som sa ani len nesnažil pochopiť. Už vyše desať mesiacov sa ráno u nás doma začína okolo šiestej. To počas tých lepších dní. Keby som dojčil, tak vstávam ešte oveľa skôr, takže to som sa rozhodol prenechať svojej žene. Týmto by som chcel poďakovať svojim dvom malým dcéram, že sa takto iniciatívne chopili intenzívneho vstávacieho tréningu a zo mňa sa stal takmer bezproblémový „vstávač“. Isto boli dávno dohodnuté s vedením JOJky, inak by vstávali až okolo deviatej. Ďakujem, dievčatá! Vďaka vám som absolútne pripravený stať sa súčasťou Dobrého rána na JOJke.

 PS: Myslíte si, že bude niekomu prekážať, keď budem chodiť na vysielanie v pyžame a s pískacou hračkou? ;)