Jana Oľhová o KOLEGOCH z brandže: „Herci sú často POVRCHNÍ...“ KRITIKA do vlastných radov?

Herečka Jana Oľhová patrí k najrešpektovanejším osobnostiam slovenského divadla aj filmu. Matka šiestich detí, ktorá zvláda spájať rodinu s náročnou umeleckou prácou, prehovorila o živote, herectve aj o kolegoch z brandže. Jej slová, ktoré odzneli počas Žilinského literárneho festivalu, sú prekvapivo úprimné – a poriadne ostré.

Zdroj fotky TV JOJ

Jana Oľhová prehovorila bez servítky

Byť matkou šiestich detí a zároveň stáť pevne na nohách v umeleckej brandži nie je bežné ani jednoduché. Jana Oľhová to však zvládla s gráciou. Hoci nikdy netúžila po veľkej rodine, osud rozhodol inak – dnes má päť dcér a jedného syna, ktorí sú jej najväčšou oporou. O to viac po rozvode s manželom, režisérom Matúšom Oľhom, ktorý po dvoch desaťročiach spoločného života odišiel za mladšou ženou.

Herečka sa však o súkromí vyjadruje len zriedka. Nie preto, že by sa zaň hanbila – jednoducho verí, že nie všetko patrí na verejnosť. O to výnimočnejšie bolo jej vystúpenie v Novej synagóge v Žiline, kde počas Žilinského literárneho festivalu prehovorila úprimnejšie než kedykoľvek predtým. Tieto informácie ako prvý priniesol magazín Život.

„Herci sú často povrchní…“

Počas otvorenej diskusie prekvapila úprimnosťou. „Herci – mnohí z nás, a teda moja branža – sú, priznám sa, často dosť povrchní. Naozaj povrchní,“  povedala bez okolkov.

Podľa nej sa herci navonok často javia ako intelektuálne a hlboké osobnosti, no realita býva iná: „Možno sa to navonok nezdá, pretože cez postavy, ktoré hráme, cez ich charaktery – hlboké, múdre, silné – pôsobíme ako ľudia s veľkou hĺbkou. Ale úroveň samotných hercov nie je vždy taká, ako by sa mohlo zdať. A hovorím to aj o sebe,“ priznala Oľhová.

Cez postavy sa učí a rastie

Jana Oľhová dodala, že mnohé postavy ju „presahovali“ a musela sa na ne doslova doťahovať. „Často som hrala postavy, ktoré som musela pochopiť, dorásť k nim, inteligenčne ich dobehnúť,“ vysvetlila herečka.

Ako príklad spomenula rolu Zory Jesenskej, skvelej prekladateľky Shakespeara. „Intelektom som jej nesiahala ani po päty, ale učila som sa od nej vnímať svet, rozmýšľať jej spôsobom, byť jej aspoň trochu podobná,“ dodala s pokorou.

Literatúra ako útočisko

Herečka tiež spomenula, že práve literatúra ju zachraňovala v rôznych obdobiach života – či už v časoch pracovného vyťaženia, alebo v ťažkých osobných chvíľach.

Jej pohľad na herectvo je dnes oveľa zrelší. „Herectvo je možno aj o tom, že sa cez cudzie postavy človek posúva, rastie – niekedy aj inteligenčne,“  uzavrela s typickou úprimnosťou.

Jana Oľhová tak opäť potvrdila, že nepatrí medzi hviezdy, ktoré si na niečo hrajú. V živote aj na javisku zostáva autentická, priama a nekompromisne úprimná – presne tak, ako ju majú diváci najradšej.