TOTO je najväčší olympijský príbeh Slovenska: Nepela mal len 21 a stal sa nesmrteľným!

Keď sa začína olympiáda, je čas pripomenúť si príbeh, ktorý vykorčuľoval Ondrej Nepela. Tichý chlapec, ktorý vo veku 21 rokov získal legendárne olympijské zlato a navždy zmenil dejiny slovenského športu.

+1 fotografia

Olympiáda opäť rozprúdila emócie, spomienky a veľké športové príbehy. Kým dnes sledujeme nové hviezdy Zimných olympijských hier, je ideálny čas vrátiť sa k menu, ktoré má na Slovensku výnimočné miesto.

Ondrej Nepela – tichý Bratislavčan, ktorý sa vo veku 21 rokov zapísal do dejín ako jediný slovenský zlatý olympijský víťaz zo zimných hier na celé desaťročia.

Keď sa rodí legenda, nikto to ešte netuší

Ondrej Nepela sa narodil 22. januára 1951. Ako malý chlapec poskakoval pred čiernobielym televízorom, keď v roku 1958 sledoval jazdu svojho vzoru Karola Divína. Skákal s ním, napodobňoval ho – až ho mama jedného dňa zobrala na zimný štadión a zapísala do krasokorčuliarskeho oddielu Slovana.

Nikto vtedy netušil, že z tohto tichého, uzavretého dieťaťa vyrastie najväčšia postava slovenského krasokorčuľovania.

Ondrej Nepela: Najmladší, akého zažila olympiáda

Už ako 13-ročný Ondrej Nepela prišiel na Zimné olympijské hry v Innsbrucku v roku 1964. Bol najmladším účastníkom krasokorčuliarskej súťaže v histórii hier.

Legendárny komentátor Karol Polák naňho spomínal takto: „Bol introvert. Plachý, bojazlivý, ale húževnatý. Mal trinásť rokov a asi štyridsať kíl. Rozhodcovia hľadali stopu na ľade lupou, lebo ju sotva zanechal.“

Skončil až 22., no bolo jasné, že v ňom rastie výnimočný talent.

Pád, bozk a zlato v Sappore: Zimné olympijské hry

Osem rokov nato, v roku 1972, sa v japonskom Sappore stal zlom. 21-ročný Nepela predviedol jazdu, ktorá sa zapísala do dejín. Aj po páde dokázal vstať, dokončiť program a zvíťaziť.

Legendárne slová športového komentátora Gaba Zelenaya z archívu STVR dodnes mrazia: „Koniec! Áno, Ondrík, skončila sa tvoja veľká jazda! Materský bozk Hildy Múdrej…“

Získal olympijské zlato, ktoré zostalo jediným slovenským zo zimných hier takmer pol storočia. Až v roku 2010 ho zopakovala Anastázia Kuzminová, neskôr nadviazala Petra Vlhová v Pekingu 2022.

Majster Európy, sveta… aj so zlomenou rukou

Nepela počas kariéry získal päť titulov majstra Európy, tri tituly majstra sveta a stal sa ikonou športu. V roku 1973 sa stal majstrom sveta so zlomenou rukou, po páde z koňa krátko pred šampionátom v Bratislave.

Aj vtedy vyhral. A práve tento titul mu otvoril dvere k slobode.

Cena za slávu bola vysoká

V komunistickom Československu bol Nepela majetkom režimu. Do zahraničia sa dostal len výmenou za to, že odkorčuľuje ešte jeden svetový šampionát doma. Až potom mohol legálne odísť do ľadovej revue Holiday on Ice.

Zomrel len ako 38-ročný v roku 1989 v Mannheime. Oficiálne na rakovinu lymfatických uzlín, podľa viacerých zdrojov na AIDS. Pri jeho posteli stáli dve ženy – mama a trénerka Hilda Múdra. Dve mamy, ktoré ho sprevádzali celý život.

Prečo si na Nepelu spomíname práve dnes

Keďže v týchto dňoch odštartovala ďalšia olympiáda, príbeh Ondreja Nepelu znovu rezonuje. Nie je to len športová legenda – je to príbeh odvahy, ticha, disciplíny a ceny za výnimočnosť.

V roku 2000 ho Slovenský olympijský výbor vyhlásil za najlepšieho slovenského športovca 20. storočia. Najväčší zimný štadión v Bratislave nesie jeho meno. A kým dnes sledujeme nové hviezdy olympijského ľadu, jedno meno ostáva navždy zapísané zlatým písmom: Ondrej Nepela.