Digitálny bič a drony na oblohe: Lov na iránske ženy vystriedal boj o holý život! (2. časť)

Dá sa ustrážiť 45 miliónov žien? Iránsky režim dokazuje, že áno. Klasickú mravnostnú políciu v uliciach nahradil desivý digitálny bič v podobe čínskych kamier, umelej inteligencie, dronov a vládnych aplikácií na udávanie. V druhej časti našej reportáže sa pozrieme na to, ako funguje moderný technologický teror, prečo sa živnostníci ocitli v morálnej pasci a ako sa iránske ženy ocitli v neriešiteľnej pasci medzi padajúcimi bombami a náboženskou diktatúrou.

Mravnostnú políciu nahradili kamery a umelá inteligencia

Podľa najnovších údajov žije v Iráne aktuálne 93,17 milióna obyvateľov, z čoho ženy tvoria 45,86 milióna. Ako dokáže systém tak účinne kontrolovať dodržiavanie nariadených pravidiel pri takom množstve ľudí? Je to jednoduché. Irán na základe strategických dohôd s Čínou masívne nakúpil moderné technológie a vytvoril vďaka nim prepracovaný systém digitálnej represie. Čo presne to znamená?

Ženy v Iráne

Zdroj fotky Profimedia

Tisícky bezpečnostných kamier monitorujú ženy na verejnosti (ulice, nákupné centrá, metro, obchody, univerzity…) a na základe špeciálneho softvéru s umelou inteligenciou dokážu nasnímanú tvár ženy do niekoľkých hodín identifikovať. Ako? Spárujú ju s vládnymi databázami identifikačných kariet, údajmi o polohe mobilného telefónu či s platbami bankovou kartou v danom obchode. Ženám následne prichádzajú automatické trestné SMS správy.

Moderné technológie v podstate nahradili klasickú mravnostnú políciu, pričom porušenia v povinnom nosení šatky sa automaticky trestajú. Za opakované priestupky hrozia sankcie ako zablokovanie bankových účtov alebo zhabanie auta.

Pravda o tom, ako žijú ženy v Iráne: Kedysi mali všetko, dnes čelia stredovekým trestom!

• TV JOJ
• ·
• 06. 06. 2026

Morálna pasca pre živnostníkov a podnikateľov

Systematická kontrola žien tu však nekončí. Tamojšie zákony preniesli časť zodpovednosti za nosenie hidžábu priamo na majiteľov obchodov, kaviarní či poskytovateľov služieb. Ak obslúžia ženu bez šatky, riskujú okamžité zatvorenie prevádzky, likvidačné pokuty či súdne stíhanie. Nekončíme ani tu. Po Iráne sa pohybuje množstvo tajných agentov, ktorých úlohou je kontrolovať dodržiavanie zákonov. Ak takýto agent objaví ženu bez hidžábu, polícia prevádzku okamžite zavrie a zapečatí. Počas jednej z vĺn razií takto úrady zo dňa na deň zatvorili stovky kaviarní, reštaurácií, lekární a módnych butikov po celej krajine.

Navyše, súkromné firmy majú podľa zákona o hidžábe povinnosť odovzdávať záznamy zo svojich bezpečnostných kamier polícii a uchovávať ich minimálne 20 dní. Ak to majiteľ odmietne, hrozí mu zákaz činnosti na niekoľko rokov alebo prepadnutie zisku v prospech štátu za niekoľko mesiacov. Živnostníci a podnikatelia sú tak, zjednodušene povedané, režimom zneužívaní ako predĺžená ruka polície. Keďže podnikanie je ich živobytie, sú v patovej situácii. Ak by aj chceli byť na strane žien, prídu o svoj príjem...

Ženy v Iráne

Zdroj fotky Pexels

Štátom riadené udavačstvo

Sociálne siete sú aj v Iráne bežnou súčasťou života rovnako ako po celom svete. Má to však háčik. Obsah, ktorý sa na nich zverejňuje je prísne kontrolovaný. Ak sa na nejakom profile objavia fotografie či videá žien bez prikázaného odevu, okamžite je zablokovaný celý profil.

„Najpopulárnejšia“ aplikácia iránskeho režimu sa však nevolá Instagram, Messenger, Whatsapp ani DuoLingo. Je ňou Nazer, v preklade z perzštiny: Dozorca. Každý kto ju vlastní, môže okamžite nahlásiť polícii presný čas, polohu a fotografiu ženy bez hidžábu, prípadne ŠPZ auta, v ktorom sedela. Ide o utajovaný vládny nástroj hromadného sledovania, ktorý nie je dostupný v bežných komerčných obchodoch s aplikáciami (ako Google Play alebo App Store) a nie je sprístupnený širokej verejnosti.

Aplikácia Nazer

Zdroj fotky Filter.watch

​Možno sa pýtate: ako si ju potom môžu ľudia stiahnuť? Sme v Iráne, nie je to také jednoduché. Aplikácia sa sťahuje iba cez špeciálne servery iránskej polície a provládne domáce komunikačné platformy. Je napojená priamo na štátom kontrolovaný internet, čo vláde umožňuje presne monitorovať aktivitu aj samotných používateľov.

Prístup do nej konkrétnym ľuďom udeľujú úrady len po dôkladnom preverení. Povinne ju majú nainštalovanú príslušníci polície, armády, Islamských revolučných gárd, štátni zamestnanci a overení provládni dobrovoľníci z milícií Basídž. Okrem nich ju majú aj prelustrované osoby pracujúce v mestskej hromadnej doprave, taxikári či strážnici v parkoch. Zväčša ide o radikálnych podporovateľov režimu.

Nazer SMS

Zdroj fotky Filter.watch

​Koľko ľudí aplikáciu Nazer používa, iránsky režim z bezpečnostných dôvodov nikdy oficiálne nezverejnil. Podľa správ vyšetrovacej misie OSN či Amnesty International ju povinne alebo dobrovoľne využívajú státisíce ľudí. Podľa oficiálnych správ režim na základe údajov z aplikácie skonfiškoval za niekoľko mesiacov státisíce áut, v ktorých sedeli ženy bez šatky. Tento moloch funguje tak účinne, že v roku 2024 museli úrady v rámci amnestie naraz prepustiť z policajných parkovísk viac ako 8 000 áut, aby uvoľnili miesto pre ďalšie.

Psychický teror, ktorý láme vôľu bojovať

Iránsky režim myslí na všetko, a preto si uvedomuje, že ani tisícky kamier nepokryjú všetko a v istých situáciách sa im dá vyhnúť. Práve preto nasadili na kontrolu monitorovacie drony, ktoré vyhľadávajú nezahalené ženy v davoch, v parkoch, na trhoviskách či na turistických miestach. Kým pred klasickou kamerou na budove môže žena aspoň na sekundu skloniť hlavu alebo rýchlo prebehnúť do tieňa, drony sledujú ulice zhora, zasahujú aj miesta, kde bežný kamerový systém chýba.

Drony majú pre režim zároveň obrovskú výhodu v tom, že ich vidíte a aj počujete. V ženách tak vytvárajú pocit, že sa nemajú kde skryť a režim ich stále vidí. Okrem účinnej kontroly nosenia hidžábu to tak predstavuje aj neuveriteľný psychický tlak, ktorý miestne ženy unavuje a láme ich vôľu k odporu. Iránky sú však nesmierne silné a odolné ženy, a tak napriek obrovskému riziku pravidelne protestovali za svoje práva.

„Krajina vychovala jednu z najvzdelanejších ženských generácií na Blízkom východe, no ich spoločenské a pracovné možnosti za ich vzdelaním stále zaostávajú. A práve preto sa realita iránskych žien len veľmi ťažko zmestí do jednoduchých stereotypov, ktoré o tejto krajine často máme,“ konštatuje Martin Navrátil.

Smrť mladej ženy takmer položila režim na lopatky

Symbolom útlaku žien sa nielen v Iráne, ale aj po celom svete stala 22- ročná iránska Kurdka Mahsa Amíníová. Mravnostná polícia ju 13. septembra 2022 zatkla v Teheráne za nesprávne nasadenie šatky. Po troch dňoch vo väzbe upadla do kómy a 16. septembra v nemocnici zomrela. Iránske úrady tvrdili, že mladá žena zomrela na zlyhanie srdca kvôli predchádzajúcim zdravotným problémom. Rodina to však ostro odmietla s tým, že bola úplne zdravá. Navyše na tele mala stopy po bitke. Nezávislá vyšetrovacia misia OSN neskôr oficiálne potvrdila, že jej smrť bola protizákonná a spôsobilo ju fyzické násilie vo väzbe.

Mahsa Amíniová

Zdroj fotky Profimedia

​Čím všetkým si musela Mahsa prejsť, netušíme a ani si to nevieme predstaviť. Každopádne, jej smrť vyvolala masové protesty po celej krajine, ktoré vyvrcholili do najväčšej vlny celonárodného odporu proti iránskemu režimu od Islamskej revolúcie v roku 1979. Taktiež vzniklo hnutie Ženy, život, sloboda, ktoré sa stalo globálnym symbolom boja za základné ľudské práva a politickú zmenu. Ženy si vtedy počas demonštrácií dávali z hláv dole šatky, ktoré verejne pálili. Strihali si v uliciach vlasy, odmietali poslušnosť režimu a skandovali protirežimové heslá ako „Smrť diktátorovi“ (pozn. red. - namierené proti najvyššiemu vodcovi Alímu Chameneímu).

Mahsa Amíniová

Zdroj fotky Profimedia

​Hoci hlavnými tvárami odporu boli ženy, k protestom sa masovo pridali študenti, profesori, robotníci, športovci, umelci i etnické minority. Boj za práva žien sa zjednotil s hnevom obyvateľov voči ekonomickej korupcii, cenzúre a chudobe. Štátne zložky na to odpovedali ostrou paľbou, slzným plynom a bitkami. Už pri potlačení prvej vlny protestov podľa ľudskoprávnych organizácií zahynulo viac ako 500 ľudí vrátane desiatok detí. Zadržaných bolo vyše 20 000 ľudí. Mnohí čelili mučeniu a nespravodlivým procesom, ktoré viedli k popravám viacerých mladých demonštrantov.

Európsky parlament udelil Mahse Amíníovej a hnutiu Ženy, život, sloboda prestížnu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za ich odvahu. Keďže sa na postavení žien i politickej situácii nič nezmenilo, automaticky sa vynára otázka, či to všetko stálo za to. Či vyhasnuté životy demonštrantov, detí a tisícky zatknutých nezaplatili privysokú daň za neposlušnosť. Nech to znie akokoľvek kruto, platí známa pravda: keď sa rúbe les, lietajú triesky. Pre tamojších obyvateľov predstavovali spomínané demonštrácie nádej na lepší a spravodlivejší život pre všetkých.

Mahsa Amíniová - Ženy, život, sloboda

Zdroj fotky Profimedia

Iránsky Absurdistan: Držiteľka Nobelovej ceny za mier v base

Boj iránskych žien za slobodu však pokračoval aj po potlačení masových protestov. Jednou z hlavných tvárí odboja voči iránskemu teokratickému režimu je 54- ročná novinárka a aktivistka Narges Mohammadíová. Iránsky režim ju počas jej života zatkol celkovo 13-krát, odsúdil na desiatky rokov väzenia a 154 rán bičom. Za mrežami strávila s prestávkami viac ako desaťročie. Za svoju neúnavnú dlhoročnú snahu a odvahu bojovať proti útlaku žien v Iráne získala v roku 2023 Nobelovu cenu za mier. Vzhľadom na jej uväznenie cenu v jej mene v Osle prevzali jej dve deti.

Narges Mohammadíová

Zdroj fotky Profimedia

​Vo februári tohto roku, krátko pred začatím vojny na Blízkom východe, ju revolučný súd v urýchlenom konaní odsúdil na ďalších 7,5 roka väzenia za „zhromažďovanie a sprisahanie proti národnej bezpečnosti“ a „propagandu proti štátu“. Dostala tiež zákaz opustiť krajinu. Narges však trpí vážnymi chronickými problémami so srdcom. V marci 2026 prekonala vo väznici v meste Zandžán infarkt. Podľa správ organizácie Amnesty International jej úrady dlho zámerne odopierali adekvátnu lekársku starostlivosť, čo označili za formu mučenia.

Po tom, čo v máji 2026 v cele upadla do bezvedomia a jej stav sa rapídne zhoršil, bola po masívnom medzinárodnom tlaku a zaplatení vysokej kaucie dočasne prepustená na liečbu a v sprievode ambulancie prevezená do nemocnice v Teheráne. Viac ako sto ďalších držiteľov Nobelovej ceny v spoločnom vyhlásení požaduje jej okamžité a úplné oslobodenie. Narges Mohammadíová je tak jednou z najvýznamnejších postáv iránskeho odboja. Hoci čelí obrovskému fyzickému tlaku, odmieta sa podriadiť cenzúre a z väzenia pravidelne posiela listy a vyhlásenia na podporu iránskych žien.

Ženy, ktoré zahynuli kvôli režimu v Iráne

Zdroj fotky Profimedia

Pahlaví: Spasiteľ Iránu v exile?

V kontexte spomínaných informácií a prebiehajúcej vojny na Blízkom východe sa automaticky vynára otázka, či by nebolo pre Irán najlepšie, ak by sa z exilu vrátil syn zvrhnutého šacha Rezu Pahlavího a ujal sa moci. Veď jeho otec viedol krajinu k západným hodnotám, modernizoval ju, prosperovala a ženy mali svoje práva. Mohlo by sa teda zdať, že bol bezchybným hrdinom a spasiteľom. Pravdou však je, že realita nie je čierno-biela. Že Chameneí je ten zlý a Pahlaví ten dobrý. Nie sme v rozprávke.

Rezá Šáh Pahlaví

Zdroj fotky Profimedia

​Hoci syn verejne podporuje hnutie „Ženy, život, sloboda“ a presadzuje demokratické sekulárne zriadenie, staršia generácia a kritici nezabúdajú na odvrátenú stranu mince. Bola ňou nekompromisná diktatúra jeho otca, brutálne zásahy tajnej polície SAVAK, ktorá prenasledovala, mučila a likvidovala akúkoľvek politickú opozíciu či kritických novinárov. Problémom tiež bola korupcia vládnucej elity. Obrovské bohatstvo z ropy totiž končilo v rukách úzkej elitnej skupiny okolo kráľovskej rodiny, zatiaľ čo milióny bežných ľudí žili v chudobe.

Práve tento hnev obyvateľov neskôr šikovne využil ajatolláh Chomejní. Mnohé ženy tak v roku 1979 nešli do ulíc bojovať za islamskú teokraciu, ale za slobodu a koniec diktatúry. Netušiac, čo ich čaká a, že nový náboženský režim im vezme aj tie posledné práva, ktoré im dovtedy zostávali…

Ženy v Iráne

Zdroj fotky Profimedia

Vojna na Blízkom východe alebo Keď boj za hidžáb vystriedal boj o prežitie

Všetky vnútorné zápasy iránskych žien, ich tichý odboj v uliciach i odvahu v tme väzenských ciel však v uplynulých mesiacoch prekryl nový, oveľa desivejší tieň. Vojna na Blízkom východe, ktorá prepukla 28. februára 2026. Každodenný život miliónov Iránok sa zo dňa na deň zmenil na čistý boj o holé prežitie. Podľa správ humanitárnych organizácií totiž tvoria ženy a ich deti obrovskú časť civilných obetí prebiehajúcich operácií.

V krajine neexistuje vybudovaná infraštruktúra civilnej ochrany pre bežných občanov a rodiny tak prežívajú noci v neustálom strachu z padajúcich rakiet a bzučania útočných dronov, bez prístupu k bezpečným krytom.

Ženy v Iráne

Zdroj fotky Profimedia

​Vojnový stav, uzavretie strategického Hormuzského prielivu a následný ekonomický kolaps krajiny navyše uvrhli iránsku spoločnosť do extrémnej chudoby a izolácie. Vláda okrem toho pod zámienkou národnej bezpečnosti opakovane zatvára školy a univerzity. Práve tie univerzitné areály, ktoré historicky slúžili ako hlavné centrá ženského spájania a politického odporu. Iránske ženy sa tak dnes ocitli v neriešiteľnej a krutej pasci.

Na jednej strane hlboko nenávidia vlastný teokratický režim a túžia po slobode, no na druhej strane s hrôzou sledujú, ako im vojnový konflikt namiesto vytúženého oslobodenia prináša len skazu, chudobu a humanitárnu katastrofu. Ich osud tak zostáva visieť v neistote, niekde na polceste medzi túžbou zrušiť stredoveké okovy a strachom, či sa vôbec dožijú zajtrajšieho rána. A ak áno, či budú mať čo jesť...

Ženy v Iráne

Zdroj fotky Profimedia

​