Prečo sa v meste počas horúčav doslova varíme? Tento jav zvyšuje teplotu aj po západe slnka!

Neznesiteľné horúčavy sužujú Slovensko už niekoľko dní a podľa predpovede počasia si od nich ešte nejaký čas neoddýchneme. Najhoršie však je, že počas tropických dní sa mestá doslova menia na betónové peklá. Meteorologička Miriam Jarošová vysvetlila, že je za tým fenomén, ktorý meteorológovia poznajú už viac ako sto rokov!

Tropické horúčavy: Keď je v meste ako v pekle aj v noci

Keď teplomer ukazuje viac ako 30 stupňov Celzia, pobyt v centre mesta dokáže byť poriadne vyčerpávajúci. Rozpálený asfalt, betónové plochy či fasády budov vytvárajú prostredie, v ktorom sa človek cíti, akoby sa pohyboval v obrovskej peci. Rozdiel medzi mestom a vidiekom býva poriadne citeľný. Kým mimo zastavaných oblastí sa vzduch po západe slnka rýchlejšie ochladzuje, v mestách teplo pretrváva aj počas noci. Meteorologička Miriam Jarošová vysvetlila, že za tento jav môže takzvaný tepelný ostrov mesta. Mnohí si ho spájajú najmä s tropickými nocami, no realita je o niečo zložitejšia.

Horúčavy

Zdroj fotky Pexels

Teplo sa v meste hromadí počas celého dňa

Počas slnečných dní sa budovy, cesty, chodníky či námestia neustále prehrievajú. Na rozdiel od prírody, ktorá dokáže časť tepla prirodzene regulovať, umelé povrchy ho v sebe zadržiavajú. „Tepelný ostrov, to nie je, že máme tropické noci, lebo samo o sebe sa k nám dostáva teplý vzduch a ani v noci si jednoducho neoddýchneme. Ale teplota je ako keby zosilnená tým, že je naakumulované teplo v priebehu dňa,“ vysvetlila meteorologička.

Horúčavy v meste

Zdroj fotky Pexels

Asfalt a betón fungujú ako obrovský radiátor

Keďže centrá miest sú plné betónu, asfaltu či tehlových stavieb, býva v nich oveľa teplejšie než v okolitých oblastiach. „Všetky tie materiály, z ktorých máme postavené domy, čo máme pekne vydláždené ulice a námestia, tak tam sa to všetko akumuluje a potom v priebehu nočných hodín radiáciou sa to dostáva naspäť do priestoru a ešte sa tá teplota jednoducho zvyšuje,“ objasnila Miriam Jarošová. Výsledkom je, že ani po západe slnka neprichádza vytúžené ochladenie. Teplo uložené v budovách a cestách sa postupne vracia späť do ovzdušia, čo spôsobuje nepríjemné dusno aj počas noci.

Horúčavy

Zdroj fotky Pexels

Nie je to žiadna novinka

Hoci sa o tepelných ostrovoch miest hovorí čoraz častejšie v súvislosti s klimatickou zmenou, nejde o nový fenomén. Vedci si ho všimli už pred viac ako sto rokmi. „Keď si spomenieme Johana Gregora Mendela, ten kňaz, ale zároveň aj taký priekopník v meteorológii, tak ten si všimol, že kláštor, ktorý bol v strede Brna, mal úplne inú teplotu ako kláštor, ktorý bol na okraji. A on ako prvý prišiel s tým, že pravdepodobne aj to mesto ešte zadržiava teplotu a zvyšuje taký diskomfort teplotný, ktorý v strede mesta mávajú. A to bolo v 19. storočí,“ pripomenula meteorologička.

Práve preto odborníci dlhodobo upozorňujú na význam mestských parkov, stromoradí či zelených striech. Stromy poskytujú tieň, ochladzujú svoje okolie a pomáhajú zmierňovať efekt tepelného ostrova. Počas horúcich dní tak môže byť rozdiel medzi rozpáleným námestím bez zelene a parkom vzdialeným len niekoľko stoviek metrov prekvapivo veľký. A hoci horúčavy ovplyvniť nedokážeme, výber miesta, kde ich budeme tráviť, môže výrazne zmeniť to, ako ich naše telo zvládne.