Ženy v Izraeli žijú medzi extrémami: Samopaly na pleci, špičkové kariéry a duchovní v pätách!

Izrael sa v uplynulých rokoch dostal do našej pozornosti oveľa intenzívnejšie, predovšetkým pre pretrvávajúci konflikt v samotnej krajine i kvôli vojne na Blízkom východe. Nekončiace napätie v krajine je doslova živnou pôdou pre otázku: aké postavenie tam vlastne ženy majú? Byť Izraelčankou pre tamojšie ženy znamená hlboký spoločenský paradox. Kým v moslimských krajinách je útlak žien realizovaný cez chýbajúce práva, v Izraeli sa deje úplne iným spôsobom.

Ženy v Izraeli blúdia v labyrinte úspechu, moderny, vojny a náboženstva

Izrael je moderná, demokratická a technologicky vyspelá krajina, no život žien je tu rozpoltený medzi dvoma extrémnymi svetmi. Na jednej strane žijú západným a absolútne slobodným životom, obliekajú sa, ako chcú, chodia sa baviť a vyznávajú čisto demokratické hodnoty. Na druhej strane, v tej istej krajine, len o pár ulíc ďalej, narážajú na stredoveký náboženský svet ultraortodoxných rabínov, ktorí ich pri rozvode môžu legislatívne zviazať a obrať o slobodu.

Izrael - Tel Aviv

Zdroj fotky Pexels

Na začiatok si ale dajme fakty, ktoré sú pre pochopenie celej skladačky nesmierne dôležité. Izrael v roku 2026 prekonal historickú hranicu 10 miliónov obyvateľov z čoho ženy tvoria 50,4 %. Kým v Libanone je uznaných až 18 rôznych siekt, Izrael delí spoločnosť do štyroch hlavných, oficiálne uznaných náboženských táborov.

Najväčšiu časť obyvateľstva, približne 73 % populácie, tvoria príslušníci judaizmu, teda, Židia. Táto náboženská skupina ale nie je zjednotená a tvorí tri tábory, ktoré sa medzi sebou nemajú práve v láske. Židia totiž nie sú len „tí, čo nosia čierne klobúky, nejedia bravčové a vraždili ich počas Druhej svetovej vojny“. „Mnohé spoločenstvá sú rozdelené podľa týchto línií, z čoho vznikajú v Jeruzaleme a v Tel Avive celé štvrte, ktoré sú takmer výlučne sekulárne alebo naopak náboženské. A v tomto je Izrael, dovoľte mi to povedať, fascinujúci,“ hovorí cestovateľ Martin Navrátil.

Izrael - Jeruzalem

Zdroj fotky Pexels

Prvou skupinou sú moderní Židia, ktorí žijú západným spôsobom života. Nachádzajú sa najmä v metropole Tel Aviv. Druhou skupinou sú tradiční Židia, ktorí spájajú moderný život s vierou a vlastenectvom. Najkontroverznejšou skupinou sú ultraortodoxní Židia, takzvaní Haredim, ktorí žijú v absolútnej izolácii od moderného sveta. Riadia sa prísnymi „stredovekými“ pravidlami a tvoria už 13,5 % populácie. Ich počet pre vysokú pôrodnosť rastie priam raketovo. Okrem Židov sa v Izraeli nachádzajú aj moslimovia, kresťania a špeciálna náboženská komunita drúzi.

Prečo je tak dôležité vedieť, aké náboženstvá sa tam nachádzajú a koľko percent obyvateľstva tvoria ženy? Tieto dva faktory totiž pre ženy významným spôsobom menia pravidlá hry...

Ženy v Izraeli

Zdroj fotky Profimedia

Ženy v zbrani: Keď namiesto kabelky nosíte na pleci samopal

Izrael je jedinou krajinou na svete, ktorá posiela ženy do povinnej vojenskej služby v armáde hneď po dovŕšení 18 rokov. Takzvaná facka na úvod. Možno si poviete: Veď ženy sa v armáde nachádzajú aj v iných krajinách, aj na Slovensku. Áno, to je pravda. No na rozdiel od iných armád, v ktorých ženy robia väčšinou administratívu, v Izraeli reálne slúžia v ostrých bojových líniách.

Izraelské dievčatá musia povinne narukovať na 24 mesiacov (muži na 36). Takže po maturite dostanú vysvedčenie, maskáče, samopal a idú slúžiť do vojny. Tamojšie ženy slúžia v bojových líniách, sú pilotkami stíhačiek, veliteľkami tankov a členkami elitných protiteroristických jednotiek.

Ženy v Izraeli

Zdroj fotky Profimedia

Táto unikátna branná povinnosť formuje z Izraelčaniek nesmierne dravé, sebavedomé, odolné a nezávislé osobnosti už v mladom veku. Vojna na Blízkom východe však ukázala aj temnú stránku ich vojenskej služby. Mladé 19-ročné dievčatá totiž umierajú priamo na fronte v prvej línii so zbraňou v ruke alebo sa stávajú terčom brutálnych únosov. V Izraeli to otvára ťažkú spoločenskú diskusiu o cene, ktorú ženy za obranu štátu musia platiť.

Ortodoxný paralelný vesmír: Holia si hlavy, aby potom nosili drahé parochne

Ako sme už spomínali, veľkú časť židovskej populácie tvoria ultraortodoxní Židia, Haredim, ktorí odmietajú moderný svet. V Izraeli sa ich podľa najnovších údajov nachádza okolo 1,3 milióna. Ženy v tejto komunite síce na papieri majú štátne práva, no viete, ako sa hovorí: papier znesie všetko. Pod tlakom svojej komunity v skutočnosti žijú v prísnej neslobode.

Haredim Židovky majú zakázané nosiť nohavice, ktoré sú len pre mužov a nemôžu študovať na bežných univerzitách. V ich štvrtiach majú zakázané sedieť vpredu v autobusoch a nastupovať musia zadnými dverami. Navyše, po svadbe si musia povinne oholiť hlavu.

Ženy v Izraeli

Zdroj fotky Profimedia

Dôvod je čisto náboženský a vychádza z prísneho výkladu židovského posvätného práva (Halacha). Podľa neho sú odhalené vlasy vydatej ženy považované za príliš intímne a zmyselné. V ultraortodoxnej komunite sa verí, že krása vydatej ženy patrí výhradne jej manželovi a na verejnosti by mohla zvádzať iných mužov k hriešnym myšlienkam. Preto hneď v deň svadby, tesne pred svadobnou nocou, neveste ostrihajú alebo úplne oholia vlasy. Od tohto momentu už na verejnosti nesmie vyjsť s odhalenou hlavou.

Tu ale prichádza pre ľudí mimo ich komunity ten najbizarnejší dvojitý meter. Aby ženy na verejnosti nechodili s holou hlavou, zakrývajú si ju. Využívajú na to tri veci: šatky, špeciálne čiapky (tichel) alebo parochne. Mnohé z týchto parochní sú však vyrobené z pravých ľudských vlasov, stoja tisíce eur a vyzerajú neskutočne moderne, luxusne a zvodne.

Ženy v Izraeli

Zdroj fotky Profimedia

​
Vzniká tak absurdná situácia. Ultraortodoxná žena si oholí vlastné krásne vlasy, aby nezvádzala mužov, no na hlavu si nasadí drahú, lesklú parochňu, v ktorej vyzerá ešte atraktívnejšie než so svojimi vlastnými vlasmi. Sekulárna časť Izraela sa na tomto dvojitom metre často smeje, no pre ženy vo vnútri komunity je to prísna povinnosť, ktorej porušenie znamená okamžité vyhnanie zo spoločnosti.

A teraz si dajme malú dejepisnú odbočku. Z historických prameňov vieme, že Židovkám počas Druhej svetovej vojny okamžite po príchode do koncentračných táborov ostrihali vlasy. Na území Európy už v tom čase žili početné haredim komunity, ktoré svadobné holenie hláv praktizovali. Predstavte si teda, aké hlboké poníženie a potupa to pre ne bola, keď tento akt mali spojený so svadbou…

Ženy v Izraeli

Zdroj fotky Pexels

Úloha žien? Rodiť deti, platiť dane a … živiť nepracujúceho manžela

Ženy z tejto ultraortodoxnej židovskej komunity majú svoje kompetencie presne vytýčené. Ich hlavnou životnou úlohou je rodiť deti. A živiť nepracujúceho manžela. Tu totiž prichádza absurdný ekonomický zvrat. Muži v tejto komunite celý život len študujú posvätnú Tóru a nepracujú. Celá rodina tak ekonomicky visí na pleciach ženy.

Ultraortodoxné ženy tak musia stíhať rodiť deti, starať sa o domácnosť a zároveň pracovať na plný úväzok, aby uživili aj nepracujúceho manžela. Zaujímavosťou je, že ultraortodoxné židovské rodiny majú v priemere 7 až 8 detí. Preto sa táto komunita aj tak rýchlo rozrastá, ako sme spomínali v úvode. Izraelská spoločnosť je ale vo všeobecnosti v porovnaní s Európou extrémne mladá. Priemerná Izraelčanka (bez ohľadu na vierovyznanie) porodí za svoj život 2,9 dieťaťa, čo je najvyššia pôrodnosť spomedzi všetkých vyspelých krajín sveta.

Izrael

Zdroj fotky Profimedia

Rukojemníčky miestnych rabínov

Keď si odmyslíme povinnú dvojročnú vojenskú službu a ultraortodoxné židovské komunity, Izraelčanky žijú v zásade rovnako ako my v Európe. Dievčatá majú neobmedzený prístup ku vzdelaniu a izraelské univerzity patria k svetovej špičke v oblasti vedy a technológií. Podľa štatistík tvoria ženy v Izraeli viac ako 58 % všetkých študentov na vysokých školách.

Ženy taktiež pracujú na najvyšších postoch v manažmente, vede, súdnictve či politike. Izrael je známy ako globálna „Silicon Valley“ Blízkeho východu (tzv. Silicon Wadi) a ženy sú masívne zastúpené v hi-tech sektore. Golda Meirová bola dokonca premiérkou Izraela už v roku 1969 ako jedna z prvých žien na svete. Ženy šoférujú autá, motorky, verejnú dopravu či kamióny bez akýchkoľvek obmedzení. Na vycestovanie do zahraničia, vydanie pasu alebo slobodný pohyb po krajine nepotrebujú žiadny súhlas otca ani manžela. Majú plnú právnu subjektivitu.

Ženy v Izraeli

Zdroj fotky Profimedia

​
Veľký zvrat a obmedzenia však prichádzajú v momente, keď sa pozrieme na rodinné záležitosti a špecifické komunity. Hoci je Izrael moderná vysoko technologická demokracia západného typu, v krajine stále neexistuje civilný sobáš ani civilný rozvod. Štát hneď pri svojom vzniku v roku 1948 odovzdal rodinné právo kompletne do rúk náboženských inštitúcií.

Čo to v preklade znamená? Život, svadbu aj rozvod Židovky neriadi civilný štátny sudca, ale Veľký rabínsky súd, ktorý tvoria výhradne ortodoxní muži s bradami v čiernych klobúkoch. Moslimské ženy posudzuje súd šaría. Ak teda manžel odmietne podpísať rozvodové papiere, rabíni ich nerozvedú. Izraelčanky sa tak stávajú „pripútanými ženami“. Ak by potom takáto žena mala dieťa v novým partnerom, štát ho označí za bastarda a toto dieťa sa v dospelosti nebude môcť v Izraeli nikdy legálne zosobášiť.

V Izraeli tak máme fascinujúci paradox. Na jednej strane moderné a emancipované manažérky, pilotky stíhačiek či dievčiny v uniforme so samopalom na pleci brániace štát. Na druhej strane rukojemníčky ortodoxných rabínov s parochňami na oholenej hlave, ktoré tlačia kočík s dvoma deťmi a sú ekonomickým otrokom rodiny.

Ženy v Izraeli

Zdroj fotky Profimedia

Vzbura izraelských matiek: Mladé ženy umierajú na fronte, mladí muži sú v bezpečí

Tento hlboký spoločenský paradox však v uplynulých mesiacoch roku 2026 prerástol do obrovskej celonárodnej krízy, ktorá vyhnala do ulíc tisícky ľudí. Rozbuškou sa stali povinné vojenské odvody pre ultraortodoxných mužov. Tých, ktorí sedia doma, študujú Tóru a manželky ich živia. Tamojšie ženy a matky, ktoré posielajú svoje 18-ročné dcéry so samopalom v ruke umierať na front, už definitívne stratili trpezlivosť. Odmietajú niesť celú ťarchu obrany štátu na vlastných pleciach, kým mladí ultraortodoxní muži zostávajú chránení doma pod zámienkou náboženského štúdia.

Keď Najvyšší súd v reakcii na tento obrovský tlak nariadil armáde začať s povolávaním tisícok mužov z komunity Haredim, v ortodoxných štvrtiach vypukli brutálne nepokoje. Radikálni duchovní otvorene vyhlasujú, že radšej zomrú v cele, akoby mali narukovať do armády. Dôvod? Boja sa „morálnej skazy“, ktorú by pre nich znamenala služba v jednom útvare s modernými, emancipovanými ženami-vojačkami.

Izrael

Zdroj fotky Pexels

​

Boj za rovnosť povinností tak dnes paralyzuje celú krajinu. Život izraelskej ženy v roku 2026 tak zostáva zakliaty v nekončiacom zápase – hrdinsky bráni hranice štátu pred vonkajším nepriateľom, ale zároveň musí doma v uliciach bojovať proti stredovekým dogmám, ktoré odmietajú priznať, že je rovnocennou bytosťou ako muž.