Čierna Hora očami sólo cestovateľky: Uchváti vás horami, pohostinnosťou a prekvapí bezpečnosťou!

Čierna Hora je krajina, voči ktorej máme stále predsudky kvôli vojnám z 90. rokov. Na rozdiel od Chorvátska, ktoré spolu s inými balkánskymi krajinami taktiež patrilo do bývalej Juhoslávie, si myslíme, že to tam nie je bezpečné a ako dovolenkovú destináciu si Čiernu Horu príliš nevyberáme. Je to však omyl a ukracovanie sa o nádherné zážitky. Poďte sa spolu so mnou pozrieť do tejto srdečnej a naozaj bezpečnej krajiny na Balkánskom poloostrove.

Overený tip na dovolenku: Čierna Hora ma ako sólo cestovateľku nadchla horami aj pohostinnosťou

Na začiatok si dajme dôležité a praktické fakty. Čierna Hora (medzinárodne Montenegro) je od roku 2006 samostatnou krajinou, ktorá vznikla po odtrhnutí sa od štátneho zväzku so Srbskom. Hlavným mestom je Podgorica, do ktorej lieta nízkonákladová letecká spoločnosť aj z Bratislavy. Letenky sa v závislosti od sezóny a dopytu pohybujú od 40 – 200 eur spiatočne. Čierna Hora nie je členským štátom Európskej únie, zatiaľ je len kandidátska krajina. Napriek tomu, že nie je súčasťou Schengenského priestoru, na vstup do krajiny vám stačí platný Občiansky preukaz a nepotrebujete ani vstupné víza.

Čierna Hora - Budva

Zdroj fotky joj.sk/LF

Čo turistov ale prekvapí najviac, je to, že oficiálnou menou je euro. Odpadajú vám tak problémy so zamieňaním peňazí a nekonečným prerátavaním, čo koľko stojí. Pripravte sa však na to, že na mnohých miestach vám platobná či kreditná karta stačiť nebude a budú od vás vyžadovať hotovosť. Najmä v prípadoch malých obchodíkov so suvenírmi, kioskov s vodou a cigaretami, taxíkov či autobusových staníc v maličkých mestečkách. Bankomaty sa však nachádzajú na každom kroku, takže vybrať si hotovosť na mieste nie je problém.

Čierna Hora - Kotor

Zdroj fotky joj.sk/LF

​
Úradný jazyk je čiernohorčina, ktorý je veľmi podobný srbčine, chorvátčine či bosniačtine. Zaujímavosťou je, že podľa dát MONSTAT až 43,18 % obyvateľov stále uvádza ako svoj materský jazyk srbčinu a len 34,52 % čiernohorčinu. Keďže čiernohorčina pochádza z rovnakej jazykovej skupiny ako slovenčina, pri snahe oboch strán (hlavne pomaly a nahlas :) ) sa viete s tamojšími ľuďmi rukami a nohami dohovoriť aj po slovensky. Staršie obyvateľstvo ovláda aj ruštinu. Angličtinu síce využijete v turistických častiach, no rátajte s tým, že mnohí tamojší ľudia, aj mladí, s ňou mávajú problém.

Čierna Hora - Kotor

Zdroj fotky joj.sk/LF

Cestovanie po Čiernej Hore

Vo všeobecnosti sa všade dočítate, že najjednoduchší a najpraktickejší spôsob, ako cestovať po Čiernej Hore, je prenajať si auto. Keďže nešoférujem, využívala som verejnú dopravu alebo taxíky a musím povedať, že som ani raz nemala žiadny problém. Plne klimatizované autobusy medzi jednotlivými mestečkami chodia pravidelne a cesta nie je ani drahá. No treba na to ísť umne.

Keď priletíte na letisko v Podgorici, hneď pri vstupe do príletovej haly uvidíte niekoľko stánkov so súkromnými taxislužbami, ktoré vás odvezú nielen do centra Podgorice, ale aj do jednotlivých prímorských mestečiek ako Budva, Kotor, Ulcinj a podobne. No pozor. Ceny sú, samozrejme, premrštené. Do Budvy, kam som šla ja, si pýtali 80 eur. Nie však za celé auto, ale za osobu. Miestni taxikári radi využívajú nevedomosť a únavu turistov a budú vás presviedčať, že sa tam za lepšiu cenu nedostanete. Netreba im na to naletieť.

Čierna Hora - Kotor

Zdroj fotky joj.sk/LF

​
Hoci väčšina bedekrov hovorí, že letisko nedisponuje verejnou dopravou, v súčasnosti je to už iné. Z letiska chodí každú hodinu kyvadlový autobus do centra a stojí pár eur. Zastávka sa nachádza priamo pred terminálom. Ak sa vám ale nechce čakať, stiahnite si aplikáciu MonteGO a objednajte si taxík cez ňu. V závislosti od času stojí cesta od 10-18 eur. Taxík vás privezie na autobusovú stanicu v Podgorici a odtiaľ sa dostanete za pár eur do každého mestečka. Cesta do Budvy, ktorá trvala zhruba hodinu a pol, ma vyšla na 7 eur. Sedemnásť eur je v porovnaní s 80 eurami za taxík, ktorý ide rovnako dlho, značný rozdiel v rozpočte.

Čierna Hora - Podgorica

Zdroj fotky joj.sk/LF

Ak chcete zostať v Podgorici a nechce sa vám ísť do centra pešo, pred stanicou uvidíte množstvo taxikárov, ktorí vás ochotne vezmú. Vždy sa ale vopred opýtajte, koľko bude stáť jazda. Súkromní taxikári si neváhajú za kilometrovú trasu vypýtať 15 eur, pričom oficiálny Taxi Podgorica mi povedal sumu 2 eurá. Autobus z Budvy do Kotoru ma vyšiel na 16 eur spiatočne, taxi v Budve stojí okolo 6 eur – v závislosti od vzdialenosti a špičky. Všetky mestečká sú však dostatočne kompaktné, takže ich viete bez problémov prejsť aj pešo.

Čierna Hora - Kotor

Zdroj fotky joj.sk/LF

Kam ísť a čo vidieť

Čierna Hora je úžasná krajina v tom, že ponúka množstvo možností, ako tráviť svoju dovolenku. Milujete nekonečný oddych na pláži a prechádzky pri západe slnka? Budete ohúrení. Chcete spoznávať krásne miesta a históriu krajiny? Mestečká ako Budva, Kotor, Ulcinj, Sveti Štefan či Herceg Novi nasýtia dušu hladnú po starobylých budovách, sakrálnej architektúre a povestných uličkách. Ste milovníkmi prírody? Miestne hory ponúkajú množstvo možností na treky a túry. Máte radi dobrodružstvo a adrenalín? Vyskúšajte ZipLine v Njegusi nad Kotorom, let balónom či vodné lyže.

Čierna Hora - Budva

Zdroj fotky joj.sk/LF

Pláže
Pláže v Čiernej Hore sú vo väčšine kamienkové. V mnohých častiach sa nachádzajú aj pieskové pláže, no zlatistý piesok ako v exotických krajinách tam nečakajte. Zväčša je postupný vstup do vody, takže pláže sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. Výrazne však odporúčam špeciálnu obuv do vody. Tamojšie kamene v mori sú totiž buď ostré alebo klzké a ani neviete ako a prídete k úrazu.

Čierna Hora - Budva

Zdroj fotky joj.sk/LF

Čierna Hora - Budva

Zdroj fotky joj.sk/LF

​

Pamiatky
Ako som spomínala, mestečká pri mori sú kompaktné a bez problémov ich prejdete pešo. Pri svižnejšej chôdzi na Kotor či starú Budvu nepotrebujete viac ako 3 hodiny. Hlavné mesto Podgorica je „rozťahanejšie“, ale keďže po Druhej svetovej vojne ostalo kompletne zničené, veľa pamiatok v ňom nenájdete. Stará Osmanská veža Sahat Kula, Námestie Nezávislosti, Starý most, Most Milenijum či Ortodoxný pravoslávny Chrám Kristovho vzkriesenia vám nezaberú viac ako 4 hodiny.

Čierna Hora - Podgorica

Zdroj fotky joj.sk/LF

Čierna Hora - Podgorica

Zdroj fotky joj.sk/LF

Čierna Hora - Podgorica

Zdroj fotky joj.sk/LF

​

Bezpečnosť v Čiernej Hore

Najprv nudná štatistika. Podľa Globálneho mierového indexu patria krajiny západného a stredného Balkánu dlhodobo medzi bezpečné európske regióny. Čierna Hora má stabilne nízku úroveň násilnej kriminality a pre turistov nepredstavuje žiadne zvýšené riziko. Násilná trestná činnosť voči turistom je v Čiernej Hore prakticky nulová. Mestá ako Kotor, Budva či Tivat majú v noci rušné a osvetlené ulice. Ženy tu bežne chodia samy potme bez akéhokoľvek strachu. Tak ako všade si však treba dávať pozor na vreckových zlodejov na turisticky najlákavejších miestach. A na spomínaných taxikárov, ktorí vás radi ošklbú.

Čierna Hora - Budva

Zdroj fotky joj.sk/LF

Sólo ako žena na Balkáne: Zabudnite na predsudky

Keď som pred odchodom povedala známym, že idem do Čiernej Hory sama, reakcie boli plné obáv. Mnoho ľudí má Balkán kvôli historickým udalostiam stále zafixovaný ako divoký, nepredvídateľný či dokonca nebezpečný región. Realita na mieste ma však okamžite vyviedla z omylu. Ako sólo cestovateľka som sa v Čiernej Hore cítila absolútne bezpečne od prvého momentu. Keď som sa prechádzala uličkami Budvy alebo Podgorice neskoro večer, nestretla som sa so žiadnym nemiestnym správaním. Miestni muži sú síce občas komunikatívnejší, čo je súčasťou balkánskeho temperamentu, no na rozdiel od mnohých iných krajín nečelíte žiadnemu nepríjemnému pokukovaniu či flirtovaniu.

Čierna Hora - Kotor

Zdroj fotky joj.sk/LF

Moje osobné dojmy potvrdzujú aj medzinárodné dáta z Global Peace Index a recenzie na sólo portáloch. Čierna Hora je pre ženy bezpečnejšia než mnohé západoeurópske metropoly. Ak máte rešpekt pred cestovaním na vlastnú päsť, táto krajina je perfektným miestom, kde strach zahodiť za hlavu. Čierna Hora má taktiež veľmi nízku úroveň tzv. catcallingu (pokrikovanie na ulici). Na rozdiel od južanských arabských alebo románskych krajín, kde na blondínu píska celá ulica, sú balkánski muži v Čiernej Hore v tomto smere prekvapivo zdržanliví. Svoju rolu hrá aj fakt, že na pobreží dovolenkuje obrovské množstvo turistov z východnej a strednej Európy, takže svetlé vlasy a modré oči sú pre nich bežný vizuál, nie exotika.

Čierna Hora - Kotor

Zdroj fotky joj.sk/LF

Povestná balkánska pohostinnosť

Namiesto nebezpečenstva ma v Čiernej Hore čakala skôr obrovská balkánska pohostinnosť. Miestni ľudia sú k sólo cestovateľom (a zvlášť ženám) veľmi ochranárski a nápomocní. Ak vidia ženu samú, často majú tendenciu pomôcť s kufrom, poradiť cestu alebo ponúknuť kávu, pretože vás berú ako hosťa vo svojej krajine. Napríklad, taxikár, ktorý ma skoro ráno bral na letisko, mi ochotne posunul svoju termosku so zalievanou kávou, aby som sa ponúkla.

Čierna Hora - Kotor

Zdroj fotky joj.sk/LF

​
V jednej z reštaurácií v Kotore som sa zarozprávala s majiteľom. Po tom, čo som zaplatila, mi na stole ako pozornosť podniku pristálo fantastické domáce tiramisu, z ktorého som mala hrče za ušami. Miestni vás neberú len ako chodiacu peňaženku, ale ako hosťa, ktorého chcú úprimne pohostiť. Domáca v ubytovaní, pracovníci letiska, autobusári či náhodní ľudia na ulici. Všetci boli nesmierne milí a nápomocní.

Výnimkou sú otrávené pracovníčky na autobusovej stanici, ktoré sa na vás pozerajú, akoby ste ich obťažovali. Ale niet sa čo čudovať. Denne odpovedajú na milión rovnakých otázok a v špičke turistickej sezóny to pre nich vie byť únavné. Netreba sa tým nechať odradiť alebo si pokaziť náladu. Na Slovensku to na mnohých úradoch nie je inak.

Čierna Hora - Budva

Zdroj fotky joj.sk/LF

Záverečná štatistika

Podľa čiernohorského štatistického úradu žije v krajine 623 633 obyvateľov. Pre predstavu – je to približne len o polovicu viac ľudí, než má samotná Bratislava. Hustota obyvateľstva je pre hornatý terén veľmi nízka, približne 45 ľudí na km². Väčšina ľudí žije v mestách a na pobreží. Najviac obyvateľstva tvoria Čiernohorci (41,12 %), nasledujú Srbi (32,93 %), Bosniaci (9,45 %) a Albánci (4,97 %). V dôsledku migrácie za posledné roky sa stali 5. najväčšou etnickou skupinou v krajine Rusi (2,06 %) Rozloha je 13 812 km², teda, zhruba 3,5-krát menšia ako Slovensko.

Dominantné je pravoslávne kresťanstvo (ortodoxné), ku ktorému sa hlási až 71,1 % ľudí. Významnou menšinou je Islam (19,99 %), najmä na juhu a východe krajiny (mestá Ulcinj, Plav). Rímskokatolíkov sú približne 3,2 % (historicky najmä okolo Kotorského zálivu).

Čierna Hora - Budva

Zdroj fotky joj.sk/LF