Odskúšaný tip na úsporný víkendový výlet: Sarajevo vás prekvapí cenami, rešpektom aj kultúrnou rozmanitosťou!

Bosna a Hercegovina je štát, voči ktorému máme stále predsudky kvôli vojne z 90. rokov. Hoci tragické udalosti navždy poznačili celé obyvateľstvo a jednotlivé mestá sú plné jaziev, táto krajina vás privíta vo svojej teplej balkánskej náruči, v ktorej sa budete cítiť bezpečne ako po boku milovanej osoby. Poďte sa spolu so mnou pozrieť do srdečného Sarajeva, ktoré vás v jednej minúte rozplače a v druhej vám vyčaruje ten najúprimnejší úsmev na tvári.

Tip na víkendový výlet: Temperamentná a srdečná Bosna a Hercegovina

Na začiatok si dajme dôležité a praktické fakty. Bosna a Hercegovina je od roku 1992 nezávislou krajinou, v ktorej dnes podľa oficiálnych odhadov žije približne 3,2 milióna obyvateľov. Je to štát s mimoriadne nízkou hustotou zaľudnenia, no s neskutočne hustou koncentráciou kultúr. Hlavným mestom je Sarajevo, ktoré svojou rozlohou pripomína Ružomberok alebo Čierny Balog. Dostať sa sem môžete tromi spôsobmi. Autom ste tam cez Maďarsko a Chorvátsko za približne 8 – 10 hodín. Ak preferujete lietanie, z Bratislavy lieta do mesta Tužla nízkonákladová letecká spoločnosť. Cena spiatočných leteniek sa v závislosti od sezóny a dopytu pohybujú od 30 – 150 eur. O pár týždňov však pribudne aj priama letecká linka do Sarajeva, takže výlet bude o čosi jednoduchší a rýchlejší. Cena sa zatiaľ pohybuje od 100 – 200 eur.

Bosna a Hercegovina - letisko v Tužle

Zdroj fotky joj.sk/LF

Bosna a Hercegovina nie je členským štátom Európskej únie a súčasťou Schengenského priestoru, no na vstup do krajiny vám stačí platný Občiansky preukaz a nepotrebujete ani vstupné víza. Oficiálnou menou je konvertibilná marka, ktorej kurz sa pohybuje v pomere približne 2:1, tzn. 2 marky sú zhruba 1 euro. Pripravte sa však na to, že rovnako ako v iných častiach Balkánu, aj tu od vás v malých obchodíkoch, taxíkoch či stánkoch s cigaretami budú nekompromisne vyžadovať hotovosť. Bankomaty sa však nachádzajú na každom kroku, takže vybrať si hotovosť na mieste nie je problém.

Čo vás ako turistov prekvapí najviac, je fakt, že krajina nemá len jeden úradný jazyk. Oficiálne sa tu uznáva bosniačtina, srbčina i chorvátčina. Keďže pochádzajú z rovnakej slovanskej jazykovej skupiny ako slovenčina, pri troche obojstrannej snahy sa tu s miestnymi rukami-nohami bez problémov dohovoríte aj po slovensky. Väčšina ľudí však ovláda aspoň základy angličtiny, takže s komunikáciou by ste nemali mať problém.

Bosna a Hercegovina - mešita v sarajevskej štvrti Baščaršija

Zdroj fotky joj.sk/LF

​

Zákulisie bosnianskej metropoly: Sarajevo ako európsky Jeruzalem

Svoju modernú históriu hlavného mesta začalo Sarajevo písať v roku 1945 po Druhej svetovej vojne v rámci Juhoslávie, pričom svoju nezávislú rolu potvrdilo po rozpade federácie v roku 1992. Samotné mesto má dnes približne 275-tisíc obyvateľov, no s celou aglomeráciou a okolitými časťami tu žije vyše pol milióna ľudí. Svojou rozlohou je síce kompaktné, no svojím kultúrnym i historickým významom ide o absolútneho balkánskeho giganta.

Sarajevo bez problémov prejdete skrz naskrz pešo. Na tomto malom priestore sa však nachádza hneď niekoľko kultúr, náboženstiev a rôznych etník. Napriek historickým bojom tu žijú svorne bok po boku v absolútnom rešpekte. Najväčšiu skupinu obyvateľstva tvoria etnickí Bosniaci (50,1 %), nasledujú Srbi (30,8 %) i trojicu uzatvárajú Chorváti (15,4 %). Náboženské rozloženie toto etnické zloženie takmer presne kopíruje a vytvára zo Sarajeva fascinujúci „európsky Jeruzalem“. Na jednej ulici tu vedľa seba v absolútnom mieri sledujete sunnitské mešity (k islamu sa hlási 50,7 % ľudí), pravoslávne ortodoxné chrámy (30,7 %) i rímskokatolícke kostoly (15,2 %).

Tieto informácie sú nesmierne dôležité pre pochopenie minulosti, súčasnosti aj miestneho koloritu. Rešpekt v praxi sa prejavuje aj tak, že pri jednom stole vidíte na káve sedieť kamarátky – ženu zahalenú v hidžábe a dlhom oblečení a ženu v minisukni s výrazným mejkapom. V tomto meste skrátka nikto nikoho nesúdi a nikto nikoho neobmedzuje. Miestni totiž vedia až príliš dobre, k čomu to môže viesť...

Bosna a Hercegovina - Sarajevo

Zdroj fotky joj.sk/LF

Bosna a Hercegovina - kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho

Zdroj fotky joj.sk/LF

​

1 425 dní v pekle: Fakty o najdlhšom obliehaní v modernej histórii

Sarajevo si prešlo peklom, ktoré si ani nevieme predstaviť. Aby sme pochopili hĺbku traumy tohto miesta, musíme sa pozrieť na surové čísla. Obliehanie Sarajeva trvalo od 5. apríla 1992 do 29. februára 1996 – dokopy neskutočných 1 425 dní, čo je trikrát dlhšie ako obliehanie Stalingradu a o rok dlhšie ako obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny. Mesto obklopené vrchmi bolo kompletne odrezané od sveta, bez dodávok elektriny, vody, plynu či potravín. Jedinou únikovou cestou a tepnou života bol miestnymi ľuďmi ručne vykopaný, 800 metrov dlhý tunel pod letiskovou dráhou, známou ako Tunel Spasa (Tunel nádeje).

Vojenská mašinéria na okolitých kopcoch mala mesto v údolí rieky Miljacka ako na dlani. Podľa štatistík dopadlo na Sarajevo v priemere 329 granátov denne, pričom smutný rekord drží 22. júl 1993, kedy na mesto za jediný deň vystrelili brutálnych 3 777 striel. K tomu si pripočítajte všadeprítomných ostreľovačov, kvôli ktorým sa hlavná mestská ulica premenila na neslávne známu „Uličku ostreľovačov“ (Snajperská aleja), kde ľudia museli behať cik-cak, aby si zachránili holý život. Bilancia tohto teroru bola katastrofálna – o život prišlo viac ako 11 500 ľudí, z toho vyše 1 600 nevinných detí. Stopy po šrapneloch na fasádach bytoviek tu dodnes nie sú žiadnou turistickou atrakciou, ale surovou realitou každodenného života, ktorú miestni zámerne neopravili, aby slúžila ako večné memento.

Bosna a Hercegovina - Sarajevo a pozostatky vojny

Zdroj fotky joj.sk/LF

Bosna a Hercegovina - Sarajevo a pozostatky vojny

Zdroj fotky joj.sk/LF

​Ak sa počas prechádzky mestom pozriete pod nohy, na mnohých miestach v asfalte uvidíte zvláštne, bizarné útvary zaliate červeným voskom alebo živicou. Sú to takzvané Sarajevské ruže. Ide o miesta, kam dopadli smrtiace mínometné granáty a pripravili o život nevinných civilistov. Obyvatelia ich takto umelecky i pietne zakonzervovali, aby pripomínali preliatu krv. Jedno z emocionálne najťažších miest je historické trhovisko Markale priamo v centre mesta. Práve tu sa počas vojny odohrali dva brutálne delostrelecké masakre, keď ľudia zomierali pri obyčajnom nákupe zeleniny či chleba.

Bosna a Hercegovina - Sarajevská ruža

Zdroj fotky joj.sk/LF

Bosna a Hercegovina - trhovisko Markale

Zdroj fotky joj.sk/LF

Bosna a Hercegovina - chvost mínometného granátu

Zdroj fotky joj.sk/LF

​

Svedectvá z lágrov a mrazivá paralela s druhou svetovou vojnou

Pre Európu na konci 20. storočia to bol absolútny šok. Svet s hrôzou zistil, že päťdesiat rokov po porážke nacizmu sa na európskom kontinente opäť objavili koncentračné a detenačné tábory. Cieľom týchto táborov, ktoré vznikli v roku 1992, boli systematické etnické čistky, teda snaha vyhnať, zastrašiť alebo zlikvidovať nesrbské obyvateľstvo (primárne etnických Bosniakov/Moslimov a Chorvátov) z území, ktoré si bosnianski Srbi nárokovali pre svoj štát. Keď v lete roku 1992 britskí novinári prenikli do táborov Omarska i Trnopolje na severe krajiny, zábery na podvyživených mužov za ostnatým drôtom okamžite obleteli planétu a prebudili medzinárodné spoločenstvo.

Podľa zistení haagskeho tribunálu prešlo týmito lágrami vyše stotisíc civilistov. Ľudia tu čelili systematickému vyhladzovaniu, brutalite i mučeniu, ktoré vyvrcholilo v júli 1995 masovou genocídou v Srebrenici, kde bolo chladnokrvne zavraždených vyše 8-tisíc bosnianskych mužov a chlapcov. Všetky tieto mrazivé skladačky hrôzy, vrátane osobných vecí obetí, mučiacich nástrojov i autentických denníkov väzňov z táborov, dnes detailne dokumentuje a uchováva lokálne Múzeum zločinov proti ľudskosti a genocídy priamo v historickom centre Sarajeva. Jeho návšteva vám doslova zovrie hrdlo i vyvolá slzy, no pre pochopenie nezlomnej identity dnešných Bosniakov je priam povinná. Napriek prežitému utrpeniu však v ľuďoch na uliciach necítiť apatiu ani túžbu po pomste. Sarajevo prežilo vlastnú smrť a z popola vojny dokázalo vybudovať metropolu, ktorá vás namiesto nenávisti zaplaví čistou láskou i nefalšovanou hrdosťou.

Bosna a Hercegovina - Múzeum utrpenia a genocídy

Zdroj fotky joj.sk/LF

Bosna a Hercegovina - Múzeum utrpenia a genocídy

Zdroj fotky joj.sk/LF

Bosna a Hercegovina - Múzeum utrpenia a genocídy

Zdroj fotky joj.sk/LF

​

Dilema: ísť do Viedne alebo do Istanbulu? Choďte do Sarajeva!

Sarajevo však nie je len mestom smutných spomienok na vojnu. Pulzuje neuveriteľnou chuťou do života, optimizmom a pokojom. Srdcom tunajšieho koloritu je štvrť Baščaršija. Okamžite vás omámia vône mletej bosnianskej kávy, čerstvo pečeného čevapi aj sladkej baklavy. Prechádzať sa týmito úzkymi uličkami, kde nad vami visia orientálne lampy a pestrofarebné koberce, je ako ocitnúť sa v rozprávke z Tisíc a jednej noci. Uprostred tejto časti narazíte na drevenú fontánu Sebilj, ktorá je hlavným orientačným bodom i chodiacim symbolom mesta. Miestna legenda hovorí, že kto sa z nej raz napije, ten sa do Sarajeva stopercentne vráti.

Skutočný kultúrny šok však zažijete na hlavnej pešej zóne zvanej Ferhadija. Priamo v asfalte tu leží celosvetovo známa čiara s nápisom „Sarajevo Meeting of Cultures“ (Miesto stretnutia kultúr). Je to magický architektonický zlom. Ak sa postavíte na túto čiaru a pozriete sa smerom na východ, vidíte čistý orient – nízke kamenné obchodíky, osmanské mešity i minarety dýchajúce Istanbulom. Stačí sa však otočiť o 180 stupňov na západ a pred očami sa vám rozprestrie honosná, rakúsko-uhorská architektúra pripomínajúca Viedeň či Bratislavu. Tento brutálny vizuálny strih dvoch civilizácií na ploche jediného metra je niečo, čo vo svete nemá absolútne žiadnu obdobu.

Bosna a Hercegovina - prechod medzi osmanskou a rakúsko-uhorskou časťou mesta

Zdroj fotky joj.sk/LF

Bosna a Hercegovina - Sarajevo

Zdroj fotky joj.sk/LF

Bosna a Hercegovina - Sarajevo

Zdroj fotky joj.sk/LF

​V takzvanej Rakúsko-Uhorskej časti Sarajeva sa ocitnete v úplne inom storočí. Pred očami sa vám rozprestrie honosný európsky mestský štýl, za ktorý Sarajevo vďáčí práve ére Rakúsko-Uhorska. Monarchia prebrala správu nad Bosnou v roku 1878 po Berlínskom kongrese, kedy ju vytrhla z rúk upadajúcej Osmanskej ríše, čo v roku 1908 vyvrcholilo jej definitívnou anexiou habsburskou ríšou. Pre moslimské Sarajevo to bol brutálny skok z orientálnej éry priamo do modernej priemyselnej Európy. Rakúšania tu vybudovali honosné secesné i neorenesančné paláce, mestskú tržnicu Markale pripomínajúcu stredoeurópske tržnice aj majestátnu Katedrálu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Práve tu sa zrodil aj unikátny pseudomaurský architektonický štýl – viedenskí architekti chceli rešpektovať islamskú identitu mesta, no vtisnúť jej európsky ráz, a tak vznikli budovy s prvkami španielskej Alhambry, no s interiérmi kaviarní z ríše Františka Jozefa. Prechádzať sa touto časťou s pohárom espressa v ruke vám okamžite navodí pocit, že kráčate po našom bratislavskom korze alebo po viedenskej Ringstraße. Tieto nablýskané stredoeurópske bulváre však v sebe ukrývajú bod, ktorý doslova prekreslil mapu moderného sveta a spustil krvavé šialenstvo dvadsiateho storočia. Stačí prejsť na koniec nábrežia k Latinskému mostu…

Bosna a Hercegovina - Múzeum Sarajeva

Zdroj fotky joj.sk/LF

Bosna a Hercegovina - miesto odkiaľ strieľal Gavrilo Princip

Zdroj fotky joj.sk/LF

​

Dva výstrely, ktoré rozpútali Prvú svetovú vojnu

Práve na križovatke pri severnom konci Latinského mosta sa v nedeľu 28. júna 1914 prepísali svetové dejiny. Kvôli nečakanej zmene bezpečnostného plánu a osudovej chybe v pokynoch pre kolónu tu vládne auto s otvorenou strechou, v ktorom sedel následník rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand d'Este s tehotnou manželkou Žofiou Chotkovou, zmätene zastavilo priamo pred vchodom do vtedajšieho lahôdkárstva Schiller’s. Tento moment nehybnosti využil len 19-ročný srbský študent Gavrilo Princip z radikálneho hnutia Mladá Bosna. Z bezprostrednej blízkosti vytiahol revolver a dvoma ranami arcivojvodu a jeho manželku smrteľne zranil. Tieto dva výstrely vyvolali lavínu udalostí, ktorá o mesiac neskôr uvrhla planétu do zákopov prvej svetovej vojny. V budove niekdajšej osudovej kaviarne dnes sídli Múzeum Sarajeva 1878–1918, pred ktorým dodnes s nemým úžasom stoja turisti z celého sveta.

Bosna a Hercegovina - Sarajevo

Zdroj fotky joj.sk/LF

Lekcia z ľudskej odolnosti

Sarajevo je miesto kontrastov, ktoré vás v jednej minúte prinúti premýšľať o krutosti sveta i v druhej vás opojí čistou, nefalšovanou radosťou zo života. Mesto, ktoré prežilo vlastnú smrť, dnes dýcha neuveriteľnou túžbou po umení, kreativite i absolútnej slobode. Človek si pri túlaní tamojšími ulicami uvedomí, že tie najkrajšie príbehy nenájdete v oficiálnych turistických sprievodcoch, ale v nečakaných stretnutiach priamo na ulici. Sarajevo skrátka píše tie najlepšie scenáre samo.

Chcete zažiť atmosféru medenej uličky, mrazivú históriu a vidieť moju bláznivú jazdu v dobovom aute pre bosniansku televíziu? Pozrite si naše exkluzívne cestopisné video priamo zo Sarajeva HORE!

Bosna a Hercegovina - redaktorka Lenka Filipová v Sarajeve

Zdroj fotky joj.sk/LF

​

Čo vás čaká v ďalšom článku?

Zaujal vás európsky Jeruzalem a už teraz premýšľate, že si sem naplánujete svoj výlet? Potom rozhodne zostaňte s nami! V nasledujúcom pokračovaní môjho balkánskeho cestopisu sa totiž pozrieme na Sarajevo cez čisto praktické novinárske okuliare. Dozviete sa niečo o bezpečnosti, aké sú v meste ceny, čo si rozhodne musíte kúpiť ako suvenír a omnoho viac. Sledujte web joj.sk, dávka overených tipov prichádza už čoskoro!