Z debaty o váhe sa stal boj: Prečo „stačí menej jesť“ a „obezita je lenivosť“ nie sú odpoveď!

Moji milí, opäť sa vám hlási Miša Richterová so svojím svetom kozmických galíb. Aj keď to vyzerá tak, že moje kozmické galiby sú nič oproti tomu, čo nám tu na Slovensku v poslednej dobe vzniklo. Slová obezita a chudnutie sa vo verejnom priestore už ohýbajú viac ako slovné druhy a je mi z toho smutno. Lebo nikto nikdy nevie, čím si ten druhý prechádza...

Moje úprimné zamyslenie nad váhou a predsudkami

Poviem vám, moji milí, posledné týždne mám pocit, že na Slovensku sa akosi až príliš intenzívne rieši téma chudnutia a obezity. Niežeby to nebolo dôležité, práve naopak. Ale ten tón… ten ma občas, priznávam, prinúti chytať sa za hlavu. Sledujem debaty na sociálnych sieťach, čítam príspevky a v podstate ma to núti zamyslieť sa, kde je vlastne tá hranica medzi otvorenou diskusiou a ubližovaním.

Všetko to rozprúdila jedna veta, ktorá zaznela z úst Adriany Kneissl, ktorá sa vyjadrila dosť rázne. Vraj "tučný mozog rozmýšľa inak ako štíhly mozog" a, že obezita je výsledok lenivosti a výhovoriek. A teraz si predstavte ten plot twist! To, čo asi malo možno provokovať k zamysleniu, sa zmenilo na lavínu nevôle.

Miša Richterová

Zdroj fotky TV JOJ

Keď názory narážajú na realitu

Áno, viem, že v živote sa občas veci povedia priamo, možno aj prehnane. Ale toto, poviem vám úprimne, bolo príliš veľa aj na môj „Bratislava-TV vibe“ sluch. Okamžite sa ozvalo mnoho známych tvárí, a to poriadne hlasno. Medzi nimi aj Renáta Názlerová, ktorej reakcia mi v mnohom rezonovala.

Renáta totiž veľmi jasne upozornila na to, že obezita je diagnóza, je to choroba. A, povedzme si to na rovinu, posmievať sa, ironizovať alebo urážať niekoho pre jeho diagnózu? Nedokážem si predstaviť, že by sme sa takto vyjadrovali o človeku, ktorý trpí akoukoľvek inou chorobou. Prečo práve pri obezite sa akoby otvára priestor na takéto znevažujúce súdy?

Váha - ilustračné foto

Zdroj fotky Pexels

Klamlivá jednoduchosť a jej dôsledky

Názlerová šla ešte ďalej a pomenovala to, čo si často myslím aj ja, keď vidím tieto zjednodušené „rady“. Tvrdiť, že obezita je len o prežieraní a nedisciplinovanosti, je podľa nej dôvodová skratka hodná prvej triedy na základnej škole, a teda čistá nevzdelanosť. A ja si dovolím povedať, že je to aj nebezpečné. Prečo? Pretože presne takéto tvrdenia – "stačí sa hýbať a zdravo jesť" – sú nezodpovedné. Obzvlášť voči mladým dievčatám a chlapcom, pri ktorých čoraz častejšie pozorujeme sklony k poruchám príjmu potravy. A to sa ešte nebavíme o „Ozempicovej pandémii“, že áno?

Tu sa dostávame k mojej vlastnej vesmírnej galibe. Lebo áno, keďže sa pohybujem v mediálnom svete, chcem byť vždy „kamera ready“a tá pridáva kilá, aj mne sa stalo, že som chcela schudnúť. A nie raz. Vyskúšala som asi tisíc diét, zaručených tipov, detoxov, kúziel a neviem čoho ešte. Od "jedz len kapustu" až po "pi len vodu s citrónom". Chvíľu ticho. Potom panika. A potom ešte väčšia panika, lebo výsledok bol väčšinou len vlčí hlad, nálety na chladničku, jojo efekt a pocit, že som totálne neschopná.

Nadváha - ilustračné foto

Zdroj fotky Pexels

Keď zlyhá len vôľa...alebo aj nie?

Myslela som si, že chudnutie je len o mojej vôli. Alebo skôr o jej nedostatku, keďže som vždy spadla do starých koľají. Hovorila som si: "Miška, hutor, ta co s tebou? Veď sa predsa stačí hecnúť!" Lenže, ako som si uvedomila, keď som si prešla naozaj náročnými obdobiami, život nie je len o "hecnutí". Sú tu hormóny, psychika, stres, prostredie, gény, dostupnosť potravín, finančné možnosti… Je to celý komplex, nie jednoduchá rovnica.

Ak niekto trpí obezitou, nie je to zvyčajne pre nedostatok informácií, že má jesť zeleninu a hýbať sa. Sú za tým oveľa hlbšie veci. A zjednodušovať to na "si lenivý" je nielen nevzdelané, ale aj neuveriteľne kruté. Môže to človeka zaviesť do ešte väčších problémov, do pocitov viny a menejcennosti. A to predsa nechceme, ci pana!

Obezita - ilustračné foto

Zdroj fotky Pexels

Pointa je v empatii

Preto si myslím, že je naozaj kľúčové vnímať túto tému s citlivosťou. Miesto odsúdenia by sme sa mali snažiť pochopiť. Miesto zjednodušovania by sme mali hľadať komplexné riešenia. A hlavne, prestaňme s tou bezohľadnou kritikou a ironizovaním. Nikto nevie, čím si druhý prechádza. Zdravie je krehké a telo je zložité.

Samozrejme, mali by sme podporovať zdravé návyky, ale s empatiou a bez stigmy. Mali by sme sa zameriavať na celkové zdravie a pohodu, nie len na číslo na váhe. Pretože to, čo je vnútri, je oveľa dôležitejšie. A to platí aj pre mozog – nezáleží na tom, či je "štíhly" alebo "tučný", ale či je v ňom porozumenie a rešpekt. A to sa, myslím, dá povedať s úsmevom aj pred kamerou.

Vaša Miša