08.08.2026 - 08:31
Autor Lenka Filipová

Iránka Maryam otvorene o vojne a islamskom režime: Všetko tam riadi propaganda, ľudí zabíjajú na uliciach

Počas mojej návštevy Turínskeho týždňa módy som sa na prednáškach konferencie B2B Torino Fashion Match zoznámila s Iránkou Maryam, ktorá sa pre joj.sk rozhodla prelomiť hradby mlčania a poskytla mi exkluzívny rozhovor. Otvorene opisuje schizofrenický život v krajine, v ktorej všetko od ranných správ až po pouličný život riadi všadeprítomná štátna propaganda v zastúpení Islamských revolučných gárd. Kým svet zatvára oči a na Iránčanov uplatňuje pokrytecký princíp globálneho súcitu, v iránskych mestách denne na uliciach zabíjajú nevinných ľudí len za to, že zatúžili po slobode. Prečítajte si surové svedectvo ženy, ktorá bojuje za milióny utláčaných, hoci pre ňu samotnú je vyjadrovanie sa k aktuálnej situácii riskantné...

Upozornenie: Pre bezpečnosť respondentky je hlas vo videu upravený a tvár ostáva v anonymite.

Irán nie je len „krajina, v ktorej je vojna“

Luxusné módne mólo v talianskom Turíne na jednej strane, krutá realita islamského teroru v Iráne, kde ľudský život nemá žiadnu váhu, na strane druhej. Počas môjho stretnutia s Iránkou Maryam, ktorá v Taliansku študuje na univerzite už tri roky, som sa niekoľkokrát dostala do bodu, že som mala čo robiť, aby som potlačila slzy. Uvedomila som si tiež dôležitú vec. Narodiť sa v Európe ako „biely človek“ je neskutočné privilégium, ktoré si my, „bieli ľudia z Európy“, vôbec neuvedomujeme. Skôr než ma obviníte z rasizmu, dočítajte text do konca.

Od 26. februára 2026 sa ťahá nekonečná vojna medzi USA, Izraelom a Iránom, na ktorú priamo alebo nepriamo dopláca celý svet. Svoju vlastnú vojnu tam však dennodenne vedú aj tamojší obyvatelia. A nie, ich nepriateľom nie sú Spojené štáty americké a Izrael, ale tamojší islamský režim, ktorý bežným ľuďom berie krok po kroku ich práva a slobody. „Na začiatok by som povedala, že je to komplikované. Možno nie samotná situácia, ale preto, že to celé musíme ľuďom vysvetliť, aby to dokázali lepšie pochopiť,“ začala Maryam svoje rozprávanie.

Ženy vo svete - Irán

Zdroj fotky archív

Iránka Maryam: Tento rozhovor je pre mňa risk, ale je mojou povinnosťou hovoriť o tom

Obrovské nepokoje, ktoré sa v Iráne začali na prelome rokov 2025/2026 a vyvrcholili januárovými jatkami na uliciach, počas ktorých zahynuli desaťtisíce ľudí, nespôsobila iba zlá ekonomická situácia. Hoci to naratívy podporované propagandou Islamských revolučných gárd takto šíria. Ekonomický tlak prispel k počiatočným protestom, tie sa ale rýchlo rozvinuli do širšieho odmietnutia politického systému.

„My, Iránci, máme reálne skúsenosti, pretože tam poznáme ľudí a vieme, čo sa tam reálne deje. Keď to ale chceme vysvetliť iným ľuďom, ktorí nie sú Iránci, je to zložité. Musíme začať s vysvetľovaním toho, prečo sa to všetko deje. Nedeje sa to len kvôli ekonomickej situácii, nie je to len o politike, je to o celom systéme, ktorý tamojší ľudia už nechcú a chcú, aby sa zmenil. Všetko začína v tomto bode.“ Podľa slov Maryam sa drvivá väčšina Iráncov, ktorí boli režimom dotlačení do toho, aby sa stali moslimami, odmieta ich tyranii podriadiť.

Protest proti popravám v Iráne

Zdroj fotky Profimedia

Výsledkom sú verejné protesty a demonštrácie, na ktorých po zuby ozbrojení príslušníci Islamských revolučných gárd zabíjajú a zatýkajú ľudí hlava-nehlava. Maryam však vysvetľuje, že tamojší ľudia sa už odmietajú báť. Chcú si vziať svoju krajinu späť do vlastných rúk. „Iránci sú vo všeobecnosti veľmi odvážni ľudia a aj iránske ženy sú veľmi odvážne. Povstávajú, vyjadrujú sa bez ohľadu na to, čo to bude znamenať pre ich životy,“ vysvetlila.

Už len fakt, že pre web joj.sk poskytla otvorený rozhovor, môže byť pre ňu veľmi nebezpečný. Urobila to však v snahe pomôcť svojej krajine dostať sa spod krídel vládnuceho režimu. Pre čo najväčšie zachovanie jej bezpečnosti preto ostáva jej tvár a hlas v anonymite. „Napríklad, aj pre mňa je ťažké a riskantné robiť tento rozhovor, ale keď rozmýšľam nad svojimi ľuďmi, ktorí sú zabíjaní na uliciach alebo zatýkaní preto, že chcú mať základné ľudské práva, cítim zodpovednosť. Mala by som byť ich hlasom, pretože oni nemajú tú možnosť rozprávať o tom, lebo môžu byť zastrelení… Je moja povinnosť hovoriť o tom a byť ich hlasom.“

Protest proti popravám v Iráne

Zdroj fotky Profimedia

Ľudia umierajú, svet mlčí

Maryam veľmi citlivo vníma aj situáciu, ktorá sa udiala v provincii Isfahán vo vnútrozemí Iránu. V uplynulých dvoch týždňoch sa totiž stala dejiskom niekoľkých chladnokrvných popráv. Viacerí muži boli verejne obesení pred zrakmi svojich rodín na námestiach, pričom podľa iránskej justície boli odsúdení za útoky na policajtov počas januárových protestov. Podľa iránskej agentúry Mizán čelili aj obvineniam z vojny proti bohu a zo šírenia korupcie. O život však v prvý večer popráv prišla aj mladá žena Anahita Azarshab, ktorá sa zúčastnila na proteste proti rozsudkom smrti mladých mužov. Na ulici ju zastrelil snajper zo strechy priľahlej budovy. Z videí na sociálnych sieťach bolo jasné, že Islamské revolučné gardy v uliciach doslova lovili protestujúcich ľudí na výstrahu pre ostatných. Zranené boli desiatky ľudí.

V šume dní, neutíchajúcich rakiet a dronov nad Blízkym východom tieto informácie vo svete zanikajú. Rodiny popravených mužov, z ktorých napríklad jeden mal monoplégiu (úplné ochrnutie jednej končatiny) či Anahity sa však popri zadúšaní plačom vo vnútri určite pýtajú: prečo? Vojna, ktorá už niekoľko mesiacov zabíja ľudí, ničí mnoho krajín a trh s ropou, je totiž hlučnejšia. Alebo aj nie.

V sobotu 25. júla v Berlíne zahynula jedna žena a ďalších 29 ľudí bolo zranených po tom, čo útočník vrazil vozidlom do davu ľudí počas sprievodu Christopher Street Day na Pride. Tragédiu, ktorá bol kvalifikovaná ako teroristický útok, odsúdili krajiny a štátnici naprieč celým svetom. Rodiny verejne obesených mužov a chladnokrvne zastrelenej Anahity si dozaista kladú otázku: ako je to možné? Na ich životoch nikomu nezáleží? Ak umrie niekto, kto ma inú farbu pleti alebo iné vierovyznanie, znamená to, že tá smrť je menej dôležitá?

Anahita Azarshab

Zdroj fotky IG

Temné pokrytectvo globálneho súcitu

Mnohí ľudia si možno povedia: Iránci zaťahujú do vojny s USA a Izraelom nevinné krajiny, nezaslúžia si náš súcit. Avšak, kto sú “tí Iránci”, čo zaťahujú do vojny celý Blízky Východ? Nie sú to muži, ktorí za svoj nesúhlas s režimom odvisli. Nebola to ani tá mladá žena, ktorú snajper na ulici zastrelil ako štvanú zver na poľovačke.

Vojnu vedú spomínané Islamské revolučne gardy, ktoré drvivá väčšina iránskeho národa nenávidí. Majú moc, ktorú im nikto nevie vziať. Môžu všetko a nikto ich nevie len tak zastaviť. V Iráne ovládajú Islamské revolučne gardy všetko. Aj média a tlačovú agentúru. V tomto kontexte nadobúda informácia o “vine” popravených mužov úplne inú váhu. Zjednodušene povedané - dokážu v mene vyšších cieľov ospravedlniť každú chladnokrvnú vraždu.

„Všetci sme boli v podstate donútení odísť do inej krajiny a začať tam nový život, aby sme mali prístup k lepšiemu životu, k základným ľudským právam a slobode,“ vysvetľuje Maryam. Otvorene však hovorí, že keby sa režim zmenil, určite by sa väčšina Iráncov vrátila do svojej domoviny. „Ak by sa ale situácia zlepšila, ak by sa systém zmenil a mali by sme prístup k právam, ako majú v iných krajinách, prečo by sme sa do svojej krajiny nevrátili, nebudovali svoj život tam a nezaložili si tam rodiny? Viete...môžeme pomôcť budovať samotnú krajinu. Môžeme prispieť k jej rastu. Ak by sa systém zmenil, môžeme k tomu prispieť. Myslím si, že mnohí Iránci by povedali to isté.“

Protest proti popravám v Iráne

Zdroj fotky Profimedia

"Svoju krajinu získame späť!"

Maryam jedným dychom dodáva, že návrat do vlasti a život v nej majú v krvi. „My Iránci, Peržania, máme svoju národnú identitu a sme na ňu hrdí. Veľmi radi by sme sa vrátili do svojej krajiny, ak by sa režim zmenil. Žili by sme tam a spoločne to budovali, pretože milujeme svoju krajinu.“ Zároveň vyvracia mýtus, že Iránci zo svojej krajiny utekajú kvôli aktuálnej vojne s USA a Izraelom. „Keď sa pozriete na štatistiky, počty utečencov po začatí vojny nestúpli. Iránci neutekajú so sveta pred vojnou. Ostávajú a chcú získať svoje práva späť, pretože si to zaslúžia. Zaslúžia si vlastniť svoju vlastnú krajinu. Ako som povedala, Iránci sú veľmi odvážni ľudia a získame svoju krajinu späť,“ dodáva odhodlane.