Iránka Tannaz (34) žije na Slovensku 11 rokov: „Ak chcete človeka zabiť, vezmite mu nádej!“

Tannaz Boloursaz (34) sa narodila v Iráne, ale už 11 rokov žije a pracuje na Slovensku. Pre web joj.sk porozprávala o tom, ako sa jej tu žije, v čom je náročné byť cudzincom žijúcim mimo domoviny, ako vníma politickú situáciu a vojnu v Perzskom zálive, ale aj o tom, prečo je po rokoch života v Európe presvedčená o tom, že hodnotu človeka určuje to, kde sa narodil.

Iránka Tannaz: S manželom sme už Slováci, milujeme lečo

Iránka Tannaz Boloursaz (34) žije s manželom a dvomi deťmi v dedinke na juho-západnom Slovensku. Kvôli nášmu rozhovoru za mnou prišla do Bratislavy a pri káve mi odpovedala na všetky moje otázky. Aj na tie nepríjemné. Na úvod ma hneď zaskočila tým, že s manželom Iráncom sa spoznali paradoxne na Slovensku. Zosobášení sú už niekoľko rokov a vychovávajú spolu dve deti. Na Slovensku sú šťastní a ako sama povedala, už sa aj považujú za Slovákov. „V záhrade pestujeme paradajky a papriky, pretože máme radi lečo,“ prezradila s úsmevom.

Tannaz Boloursaz

Zdroj fotky archív: T.B.

​

Chce pre deti lepšiu budúcnosť

Po pekných odpovediach z úvodu však po jedinej otázke prišla tvrdá realita života cudzinca v Európe. Keď som sa Tannaz spýtala, či s rodinou chodia do Iránu, na chvíľu sa odmlčala. „Už päť rokov som tam nebola. Kvôli deťom. Naše deti majú slovenské občianstvo a ani som nechcela, aby mali iránske kvôli politickej situácii. Keď budú dospelí, nech sa sami rozhodnú, aké občianstvo chcú. Nebudem im to vybavovať len kvôli tomu, že mne chýba moja domovina, moji priatelia a chcela by som tam ísť,“ zaskočila ma.

Keď sa totiž narodíte v európskej krajine, ani vám nenapadne zamýšľať sa nad podobnými vecami. Pre cudzincov je to každodenná realita. „Keď máte slovenské občianstvo, vybavíte si víza kamkoľvek za pár minút. Keď máte iránske občianstvo je to ťažké a niekedy až nemožné. Do Ameriky sa, napríklad, ani nedostanete. A nemá to nič spoločné s vojnou. Prezident Trump to zakázal dávno pred ňou.“

Tannaz priznala, že chce pre svoje deti lepšiu budúcnosť a nechce, aby boli limitované tým, kde majú svoje korene. S manželom si totiž zažili množstvo situácií, keď sa na nich ľudia pozerali cez prsty len kvôli tomu, že sa narodili v Iráne. „Nechcem, aby zažili to, čo sme zažili my. Všetky tie problémy, ktorými sme si museli preskákať. Nechcem, aby moje deti zažili, že im niekto povie: Neverím ti, lebo máš iránske občianstvo.“ Jedným dychom doplnila, že budúcnosť človeka totiž určuje to, kde sa narodil.

Irán

Zdroj fotky Pexels

​

Život nie je fér a nemôžete mať všetko

Keď som sa Tannaz opýtala, ako ju prijali ľudia na Slovensku, okamžite sa rozžiarila. Drvivá väčšina jej skúseností je pozitívna. „V 95% prípadov sú ku mne všetci milí. Ale občas sa stane situácia, ktorá fakt zamrzí,“ povedala a spomenula mi dva konkrétne prípady, pri ktorých jej dali pocítiť, odkiaľ pochádza. „Raz som šla do banky zaplatiť kauciu za prenájom a banka odo mňa nevzala peniaze. Mala som všetky platné doklady, ale povedali mi, že nemôžu hotovosť vziať. Bolo jasné, že je to kvôli môjmu pôvodu. Povedala som im, nech mi to dajú na papier, že nechcú odo mňa vziať peniaze preto, lebo som Iránka. Povedal mi, že to neurobí. Ale peniaze nevzal,“ zaspomínala si na nepríjemný zážitok. Nešlo pritom o žiadnu podozrivú sumu. Kaucia bola vo výške tisíc eur.

Ponížení sa s manželom cítili aj vtedy, keď mali vycestovať na obchodnú služobnú cestu, všetko si vybavili, aj víza a napokon vycestovať nemohli. Zavolali im, že je s tým problém a musia im to zrušiť. „To bol najhorší pocit, aký som kedy zažila. Žijeme slušne a len preto, že sme sa niekde narodili a sú tam problémy, za ktoré my nemôžeme, sme vinní a Sario (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu) nám to zamietlo. Je to nespravodlivé,“ povedala mi Tannaz.

Vzápätí ale povedala niečo, z čoho mi naskočila husia koža a do očí sa mi nahrnuli slzy. „Naučila som sa, že život nie je fér. Nemôžete mať všetko, čo chcete. Radšej sa sústredím na to, čo môžem mať, než na to, čo nemôžem mať,“ vzdychla si s úsmevom.

Irán - Teherán

Zdroj fotky Pexels

​

Keď nemáte čo jesť, nebudete bojovať za slobodu

Keď počas nášho rozhovoru prišla reč na politickú a náboženskú situáciu v Iráne či práva tamojších žien, Tannaz sa vyjadrila jednoznačne. Hoci iránska vláda zaviedla plošné „pravidlo“, že všetci obyvatelia musia byť moslimovia, drvivá väčšina ľudí v islam neverí. „Tam už nikto neverí v islam. Čo je to islam? Oni hovoria, že islam vám prinesie pokoj. Aký pokoj? Žiadny pokoj nedonesie. Oni len používajú to slovo. Ktorá krajina, v ktorej je islam má pokoj? Žiadna. Tak asi je tam nejaký problém a nehovoria pravdu,“ skonštatovala.

Čo sa týka postavenia žien, nie je to také jednoduché, ako by sme si mohli myslieť. Tannaz to vie veľmi dobre porovnať aj s našou krajinou. „Na Slovensku majú ženy slobodu, ktorú v Iráne nemajú. Ale to, čo sa o Iráne ukazuje, tiež nie je úplná pravda. Ľudia si myslia, že ženy tam žijú ako v Afganistane, ale nie je to tak,“ povedala. Zákon, že ženy musia povinne nosiť hidžáb, teda, šatku na hlave, je podľa jej slov len spôsob na odpútanie pozornosti od reálnych problémov. A zároveň aj spôsob, ako ľudí kontrolovať. Iránsky režim, ktorý reprezentujú najmä Islamské revolučné gardy, je podľa nej celý postavený len na peniazoch a moci.

„Po demonštráciách už mnohé ženy ani nenosia hidžáb. Ľudia sa tam už neboja, sú odvážnejší. Postupne dvíhajú hlavy. Vláda má už nižšie postavenie ako predtým, lebo sa boja. Vedia, že ak ľudia budú držať spolu, nezmôžu nič. Preto sa tam aj dvíhajú ceny a zhoršuje sa ekonomická situácia, aby na ľudí zatlačili. Keď človek nemá peniaze a nemá čo jesť, nebude bojovať za slobodu. Nebude ani myslieť na také veci. Hidžáb je len dôvod, aby ľudia mysleli na niečo iné. Im je jedno, či ľudia majú niečo na hlave alebo nemajú. Vláda to nerieši. Je to len zámienka. Ich deti žijú v Európe, v Amerike, v Austrálii a nenosia hidžáb a žijú luxusným životom bez islamským pravidiel.“

Ženy v Iráne

Zdroj fotky Pexels

​

Kto je manžel, aby mi dovolil, kam môžem ísť?

Nástrojom na kontrolu tamojších ľudí sú aj zákony, ktoré sa opierajú o prísny výklad islamského práva šaria. „V Iráne, keď sa manželia rozvádzajú, žena stráca právo na deti. Keď idete poslať prihlášku do školy pre dieťa, musí ju poslať otec. Matka nemôže. Keď žena chce vycestovať z krajiny a ide si vybavovať pas, musí prísť s otcom alebo s manželom. Kto je manžel, aby mi dal súhlas? Aby povedal: Môžeš ísť. Aj my budeme im hovoriť, či môžu niekam ísť? Toto je islam,“ zhodnotila.

Hneď na to mi vysvetlila, že pôvodná iránska alebo lepšie povedané perzská kultúra je postavená úplne inak. „V nej platí spravodlivosť rovnako pre mužov aj ženy,“ podotkla.

Tannaz Boloursaz

Zdroj fotky archív: T.B.

​

Hodnotu ľudského života určuje to, kde sa narodil

Počas našej debaty sme sa s Tannaz dotkli aj pálčivejších tém. V súvislosti s Iránom sa v spoločnosti objavujú informácie obvykle len o aktuálnej vojnovej situácii či o vyjadreniach Islamských revolučných gárd. Podľa jej slov ale vo verejnom priestore chýbajú informácie o bežných Iráncoch a o tisíckach stratených životoch. Popri tom povedala vetu, ktorá ma ako Európanku zabolela, no zároveň nastavila veľmi pravdivé zrkadlo.

„Ľudia z Európy sa na ľudí mimo Európy pozerajú z výšky. Keď sa niekde v Európe stane teroristický útok a zomrú ľudia, všetci sa k tomu vyjadrujú, médiá o tom píšu. Samozrejme, že je to dôležité, ale aj ľudia z iných krajín sú dôležití. Keď v Iráne zomreli deti v škole kvôli bombardovaniu alebo 52 tisíc ľudí počas demonštrácií, neprišlo žiadne vyjadrenie, že: Cítime s vami. Aj to bolo dôležité.“

Táto veta ma prinútila zamyslieť sa nad tým, či hodnota ľudského života naozaj závisí od toho, kde ste sa narodili. Tannaz má na to jasná názor. „Kvôli tomu, že my sme sa narodili inde, naša hodnota je desať centov a vaša hodnota je 10 tisíc. Hodnotu ľudského života určuje to, kde sa narodil. Ale nikdy neviete, čo bude zajtra. Možno aj tu o 50 rokov sa stane niečo podobné ako v Iráne. A tiež budeme chcieť, aby boli s nami ľudia empatickejší,“ doplnila. A má pravdu. Ľudia v Iráne v 70. rokoch počas zlatej éry taktiež nerátali s tým, že jedného dňa sa celá realita ich života tak radikálne zmení. Svet sa vyvíja a nie vždy je v našich rukách niečo s tým spraviť.

Irán

Zdroj fotky Pexels

Ak chcete človeka zabiť, vezmite mu nádej

Napriek tomu, že situácia v Iráne je stále veľmi zložitá, tamojší ľudia nestrácajú nádej a stále veria, že jedného dňa sa karta obráti. Práve nádej je podľa nej motorom, ktorý nás celý život ženie vpred. Bez ohľadu na to, v akej krajine, politickom či náboženskom zriadení žije. „Človek je živý tým, že v niečo dúfa. Že má nádej. My hovoríme: Keď chceš niekoho zabiť, nemusíš ho zabiť reálne. Zabi jeho nádej. Človek, keď nemá nádej, je mŕtvy. A my stále máme nádej,“ dodala.

Iránska vlajka

Zdroj fotky Pexels