Ako si správne vytvoriť kompost? S tipmi z Novej záhrady to zvládnete ľavou zadnou!

Vytvoriť si vlastný domáci kompost je veľmi jednoduché a navyše praktické. Nielenže sa zbavíte bioodpadu, ale vďaka rozkladných procesom získate kvalitné hnojivo, ktoré využijete v záhrade i na rastlinky v kvetináčoch.

Teplejšie počasie a čoraz intenzívnejšie slniečko je neklamným znakom toho, že jar je tu - nielen v kalendári, ale aj reálne. S jej príchodom sa na obrazovky JOJky vrátila aj relácia Nová záhrada s novými časťami, ktoré budú opäť plné zaujímavých inšpirácií a super tipov a trikov.

Najlepšie hnojivo pochádza zo záhrady

Práve jar je ideálnym obdobím na založenie kompostoviska, ktoré sa malým aj veľkým záhradkárom určite oplatí. „Myslím, že niet lepšieho hnojiva, ako je to, ktoré získame z vlastnej záhradky v rámci interného kolobehu živín. Iste, toto asi veľké firmy na výrobu hnojív podporovať nebudú, ale tak ako je najideálnejšie konzumovať potraviny dopestované v regióne, tak je najlepšie dodať záhradke živiny zo zvyškov rastlín, ktoré v nej vyrástli. Teda prostredníctvom vlastného kompostu,“ povedal Garden Vedúcko Martin Čurda.

Kompostér - ilustračné foto

Zdroj fotky Pexels

Ako má vyzerať správny kompostér

Aby bol kompost naozaj kvalitný a rozkladal sa tak, ako má, musí spĺňať určité podmienky. Ako by teda mal vyzerať kvalitný a praktický kompostér? „Je dvojkomorový, aby sa mohol kompostovaný materiál prehadzovať z jednej komory do druhej. Dá sa samozrejme kompostovať aj tak, že plníte raz jednu, raz druhú komoru. A materiál prehadzujete len v nich (nie z jednej do druhej). Mal by byť dostatočne veľký - každá komora má rozmer približne 1m x 1m x 1m, ergo objem jednej komory je jeden kubík a komory sú dve, celý kompostér je teda dvojkubíkový. Toto stačí ako tak na záhradu bežnej veľkosti. Na väčšiu záhradu robíme kompostér trojkomorový (ergo trojkubíkový),“ vysvetlil Čurda.

Zdroj fotky archív M.Č.

​
Kompost smrdí - pravda či mýtus?

Nesmierne dôležité tiež je, aby bol po celom obvode kompostéra prúdil vzduch. Práve ten totiž potrebujú na svoju činnosť aeróbne baktérie, zodpovedné za rozklad organickej hmoty. Ak je týchto baktérií dosť a kompost sa rozkladá, ako má - tak vôbec nesmrdí. Ak je však vzduchu v kompostéri málo, aeróbne baktérie hynú a začnú sa množiť anaeróbne baktérie. No a tie už majú v popise práce úplne iný proces. Anaeróbne baktérie spôsobujú mliečne kvasenie.

"Ak sa teda organický materiál v kompostéri nerozkladá, ale kvasí - vtedy kompost nechutne zapácha a na vlastnoručne vyrobené hnojivo môžeme zabudnúť. Vzduch je teda pre správny priebeh rozkladných reakcií doslova nepostrádateľný,“ prízvukuje Čurda.

Medzi jednotlivými latami kompostoviska by mala byť vzdialenosť niekoľko centimetrov. Ideálne je, ak sa šírka medzery rovná šírke laty. Taktiež dodal, že kompostér má byť otvorený bez akéhokoľvek vrchnáka či veka.

Kompostovisko - ilustračné foto

Zdroj fotky Pexels

​

Čo do kompostu patrí a čo nie?

​Nemenej dôležité je aj samotné umiestnenie kompostéra. Nemal by byť v blízkosti zdroja pitnej vody či v záplavovom území. Taktiež by nemal byť počas celého dňa na slnku, ale zároveň ani v úplnom tieni. A čo teda patrí do kompostoviska?

„Pozberové zvyšky zo zeleninových hriadok, pokosená tráva, či odkvitnuté súkvetia /pred fázou semien/, letorasty z letného rezu, či konáriky z predjarného rezu ovocnín,“ vysvetlil Garden Vedúcko. Do kompostéra ale môžete hodiť podrvené škrupiny z vajec, šupky zo zeleniny a ovocia, papierové vreckovky či podrvené škrupiny z orechov.

Do kompostu však rozhodne nepatria zvyšky mäsa, mliečne výrobky, piliny z drevotriesky, uhynuté zvieratá, trus mäsožravých zvierat, sklo, plasty, kovy či textil.

Sledujte premiérové časti obľúbenej Novej záhrady každú nedeľu o 15:50 na JOJke!