Má 37 a ešte stále žije!

Tonkov otec Anton veštici neverí, aj keď s pani Ivetou si pre syna želajú len to najlepšie.

„Keď niečo v živote stratíme, tak aj niečo nájdeme,“ upokojuje veštica Tonkovu mamu. Predpovedanie budúcnosti pre jej syna totiž vyvolá skôr smútok, ako radosť. Šťastie a láska jej jediné, čo si pani Iveta pre svojho syna želá. „Všetko sa zmení, keď tu budú vnučky pobehovať,“ predpovedá Eržika, pre ktorú je priorita nie sociálne postavenie, ale skôr skutočnosť, že „Tonkovci“ majú dobré srdce. „Musíš ale chodiť na diskotéky, treba tam odvahu zaniesť,“ odporúča veštica Tonkovi. Pán Anton ale predpovediam veľmi neverí, najmä keď mu manželka zvestuje posolstvo, aby si dával pozor: „Máš si dávať pozor na chrbticu, na ladviny a na žalúdek,“ reprodukuje  mu manželka to, čo sa udialo v jeho neprítomnosti. Tonkov otec ale stále budúcnosti prečítanej z kariet nechce veriť: „Čo má prísť, to príde. Aj ženina sestra si dala vyveštiť, že bude žiť do 37 a už má vyše 40 a ešte je tu!“