Po znásilnení sa jej kamaráti otočili chrbtom: Obvinili ju, že si to len vymyslela!

Posmievala sa jej aj najlepšia priateľka.

Študentka Petra si pred pár rokmi prešla hotovým peklom. Keď mala pätnásť rokov, stala sa obeťou znásilnenia a z traumatizujúceho zážitku sa dodnes celkom nespamätala. Chlapca, ktorý tento ohavný skutok spáchal, pritom veľmi dobre poznala a ani v najhoršom sne by nečakala, že spraví niečo podobné. „Stále mi písal a chcel sa dať so mnou do kontaktu. Stále som sa vyhovárala, rozprávala som mu úplné hlúposti. Napísal mi, že som ako každá baba, namyslená. Nechcela som, aby si to o mne myslel. Tak som s ním šla von,“ povedala. Mladá a neskúsená dievčina svojmu kamarátovi až priveľmi dôverovala, čo sa jej vypomstilo. Chlapec totiž nebral ohľady na jej prosby a slzy. Bez štipky citu spravil, čo chcel. Po chvíľke v dievčati vyhasla aj posledná nádej a so strachom o život nechala, nech sa deje, čo sa má. „Spomenula som si na môjho otca, ktorý odmalička, od môjho roku, bil mňa, moju mamku a brata. Bolo to týranie, bolo to na súdoch. Som si pospomínala na tie bitky a na všetky zlé správy. Zľakla som sa. Bála som sa, či ešte prídem domov a uvidím mamku. V tom všetkom som ľahla, ostala ticho bez rečí, bez slova, len slzy v očiach,“ zamyslela sa.

Znásilnením sa však Peťkino trápenie neskončilo. Okrem toho, že súd násilníka neodsúdil, sa stalo aj niečo ďalšie. Stredoškoláčke sa chrbtom otočili všetci kamaráti, dokonca aj najlepšia priateľka, ktorá sa jej bez hanby posmievala. „Zo začiatku stáli pri mne a potom som sa od nich odsunula. Bola som samostatnejšia a ani som von nechcela chodiť. Potom sa to nejako začalo. Šla som s kamoškou na kávu a tam po mne začali kričať a vysmievať sa mi, že som to len hrala. Od najlepšej kamarátky som dostala správy, že slečna Znásilnená. Že som len chcela byť zaujímavá,“ povedala so slzami v očiach.

Autor: Lenka Filipová