Lucka zo Siedmeho neba sa prekonala: Wau, TOTO dokázala aj napriek zdravotnému stavu!

Slzy v očiach, absolútne dojatie a čisté šťastie! To sú emócie, ktoré budete cítiť pri čítaní slov Lucie Chmelíkovej - niekdajšej učiteľky telesnej výchovy a fitnesky. Mladú ženu postihla zákerná choroba a v dôsledku nej sa zhoršujú jej pohybové schopnosti. Hoci je jej stav naozaj vážny, dokázala niečo, na čo sa neodhodlajú ani mnohí zdraví ľudia.

Lucia vždy milovala pohyb a bol jej životom. Osud ju však o túto lásku chcel pripraviť, keď jej diagnostikovali vážnu chorobu. Tá postihuje jej pohybové schopnosti a niekdajšia fitneska tak cíti aj pri najmenšom pohybe nesmiernu bolesť a kŕče. Niet preto divu, že svoj sen, zúčastniť sa na pretekoch Spartan Race, tak trochu odpísala. No všetko sa zmenilo, keď dokázala spolu s naším reportérom Jožkom Kubánim zdolať Lomnický štít po vlastných. Vtedy v nej opäť skrslo svetielko nádeje. Keď ju oslovili chlapci z pretekov, nebolo o čom uvažovať. Prípravy na preteky však rozhodne neboli med lízať. „Moja fyzická príprava spočívala najmä v maximálnom odpočinku. Muselo mi stačiť každodenné ranné vstávanie, hrazda na posteli, strečing, občas motomed a posilňovanie svalstva, pretože akýkoľvek pohyb navyše ma nemierne vyčerpáva a bolí. Čím viac sa približoval deň D, tým som bola odhodlanejšia. Mnohí ma odrádzali, že bolesti budú opäť desivé, no tým viac to vo mne vyvolávalo odhodlanie dať do toho všetko,“ povedala Lucka pre joj.sk.

​Silu odhodlať sa a ísť na náročné preteky jej dodávalo aj pomyslenie na tých, ktorí sa ich, žiaľ, naozaj zúčastniť nemôžu. Na štartovú čiaru sa tak postavila aj za nich. „Fandilo mi pár ľudí, predovšetkým však dievčatá z Kováčovej. Tie vo mňa verili. Išla som i za ne. Za tých, ktorí by veľmi chceli, no sú pripútaní na lôžka. To som občas i ja, no vždy ma ženie akási neznáma vnútorná sila, ktorá ma prinúti postaviť sa a urobiť aspoň zopár krokov. Ísť za svojím snom, ale i životom ,,predtým“. Hory a šport, kombinácia, ktorá vždy tvorila moje vlastné ja. TOTO si nedám zobrať! Aj keby som sa vedela už len plaziť, i tak pôjdem za tým, čo milujem, potrebujem, čo mi tak nesmierne chýba,“ vysvetlila.

​Za to, že preteky úspešne ukončila v cieli s medailou na krku, vďačí nielen sebe, ale aj tým, ktorí ju podržali vo chvíľach, keď myslela, že už ďalší krok nespraví. „Účasť na Spartan Charity pre mňa znamená niečo neopísateľné, vzácne a úžasné. Títo ľudia prejavili nielen svoj záujem, ale i skutočnú oddanosť pre Spartan Race nielen počas pretekov, ale i v bežnom živote. Majú srdcia skutočných bojovníkov a hrdinov. Sila tímového ducha ma bude sprevádzať v ďalších bojoch, ktoré musím denne zvádzať. Dokázali, že keď sa chce, ide všetko. Stačí sa len snažiť a obetovať niečo zo seba pre šťastný pocit človeka, ktorý sa bez pomoci nezaobíde. A nie iba v bežnom živote. Našli spôsob i príležitosť vrátiť ma aspoň na malú chvíľu do sveta športu i do prírody. Navždy ostanú v mojom srdci i v spomienkach na ďalší malý zázrak, ktorý pre mňa vytvorili,“ teší sa Lucia. Z jej odhodlanosti a vnútornej sily sa priam tisnú slzy do očí. „Bola by som veľmi šťastná, ak by i mnohí ďalší našli v sebe silu a odhodlanie zaradiť sa medzi zdravých ľudí, športovať či len ísť na prechádzku do prírody. To, že sme hendikepovaní, neznamená, že náš život skončil. Práve naopak- môže začať. A možno i oveľa krajšie, vzácnejšie a silnejšie, než kedykoľvek predtým. Stačí nájsť tých správnych ľudí a vnútornú silu,“ dodala s úsmevom.                        

Najčítanejšie nanoviny.sk