Bojná bola v období pred vznikom Veľkomoravskej ríše hospodárskym a politickým centrom Nitrianskeho kniežatstva. Boli tu nájdené unikátne pamiatky, dokladajúce proces christianizácie Slovanov.
Hradisko Bojná vzniklo zhruba na prelome 8. a 9. storočia. Nachádza sa v pohorí Považský Inovec vo výške 390 – 430 m n. m. V strednej dobe hradištnej pretkávali toto pohorie mnohé komunikácie, ktoré predstavovali najlepšie spojenie medzi Ponitrím a Považím. Bojná patrila medzi významné lokality nielen Nitrianskeho kniežatstva, ale aj celej Veľkomoravskej ríše. Bola rozsiahlou aglomeráciou, ktorá zahŕňala viacero hradísk. Za čias Pribinovho kniežatstva začiatkom 9. storočia Bojná zaznamenala pravdepodobne najväčší rozmach, no bola aj po prvý raz zničená. Druhý raz hradisko spustošili začiatkom 10. storočia pravdepodobne útoky staromaďarských vojsk. Po zániku hradiska na jeho základoch nič nevyrástlo. Na rozdiel od iných lokalít na Slovensku, kde na základoch hradísk vznikli stredoveké mestá, tu už trvalé osídlenie nepokračovalo a zničené hradisko postupne upadlo do zabudnutia. Vďaka tomu je však dnes výborným zdrojom poznania.
Hradisko Bojná má tvar obličky, jeho pozdĺžna os je dlhá zhruba 600 metrov a priečne osi majú od 200 do 300 metrov. Celková plocha akropoly s predhradím je takmer 14 hektárov. Okolo celého areálu hradiska sa vinie dobre zachovaný val. Ten na vnútornej strane dosahuje výšku 3 až 5 metrov, na vonkajšej strane až 10 metrov. Jeho základňa je široká zhruba 18,5 metra.
Hlavný val hradiska má roštovú konštrukciu a z vonkajšej strany je vyložený nasucho kladenou kamennou plentou. Pred valom je predsunutá priekopa a tento spôsob opevnenia sa opakuje ešte raz v menšom prevedení okolo hradiska. Na západe je ešte jeden val.
Do budovania opevnenia na západnej strane vložili obyvatelia hradiska viac energie a času a aj ostatné hradiská v nitrianskej oblasti majú v západných častiach zosilnenú fortifikáciu. Z toho možno usudzovať, že obyvatelia Ponitria očakávali útok od Váhu. Potenciálnym nepriateľom mohlo byť Moravské kniežatstvo či iný významný slovanský kmeň z Považia.
Hlavná línia valu je prerušená v dvoch naproti stojacich bránach kliešťového tvaru zalomených dovnútra areálu. Týmito bránami viedla cez hradisko cesta. Podobne bol vo svojich počiatkoch usporiadaný aj Pražský hrad. Nezvyčajné umiestnenie brán na ceste z Ponitria na Považie nasvedčuje tomu, že Bojná mala pravdepodobne aj funkciu mýtnej stanice – všetci, ktorí chceli prejsť týmto dôležitým horským priechodom, museli prejsť cez Bojnú, kde museli zaplatiť, zároveň však mali šancu ponúknuť svoj tovar či si niečo kúpiť.
V strednej časti vnútorného areálu boli odkryté zahĺbené aj nadzemné obytné objekty s kamennými a hlinenými pecami a výrobné dielne, tiež veľká stavba s kamennou podmurovkou.
Podhradie chránila široká priekopa vyhĺbená do skalného podložia a valom s roštovou vnútornou konštrukciou a prednou kamennou plentou. Jadro veľkého obvodového valu bolo prekladané drevenými roštami, ktoré z oboch strán držali rady stĺpov spojených prúteným výpletom.
Počas výskumu sa v hradisku Bojná našlo množstvo keramiky a iných predmetov. K významným nálezom patrí srdce zvona, pozlátené bronzové kovania, ostrohy či časti krúžkového panciera.
V roku 2008 v strede hradiska odkryli zahĺbené aj nadzemné obytné objekty s kamennými alebo hlinenými pecami. Našli sa aj výrobné dielne a veľká stavba s kamennou podmurovkou.